DOLNÝ ZEMPLÍN. Keď sa pred vyše tromi rokmi v septembri po približne štvrťstoročí neďaleko obcí Strážne a Veľký Kamenec v Trebišovskom okrese objavila a zahniezdila chránená krakľa belasá, ornitológovia to považovali za výnimočnú udalosť.
Tento druh vtáka nazývajú aj drahokamom slovenských nížin. Kedysi sa na Slovensku vyskytoval pomerne bežne, na začiatku tisícročia však u nás takmer úplne vyhynul. Jeho spoločenská hodnota je 3 220 eur.
Krakľa nie je jediným kriticky ohrozeným vtáčím druhom v Medzibodroží v Trebišovskom a v Michalovskom okrese. Ďalšími sú aj sokol kobcovitý, ľabtuška poľná, strakoš kolesár, výrik lesný. Sú to takzvané stepné druhy vtákov.
O ich záchranu sa roky usiluje Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko. Uspela v európskom programe LIFE. Ten sa usiluje o zastavenie a zvrátenie straty biotopov voľne žijúcich živočíchov.
Krakľa belasá, drahokam slovenských stepí, ktorý ako hniezdič takmer vyhynul. (zdroj: SOS/BirdLife Slovensko)Komisia stepi vidí, Taraba nie
Občianske združenie sa prihlásilo s projektom Ochrana a návrat stepného vtáctva do nížin Slovenska.
„Hlavným cieľom je okrem iného obnoviť zanedbané a degradované stepné biotopy na rozlohe minimálne 700 hektárov v deviatich chránených vtáčích územiach a prispieť tak k zlepšeniu ochrany desiatich európsky významných druhov vtákov typických pre stepné biotopy,“ opisuje asistentka projektu Zuzana Paulo Lackovičová.
Európska komisia vidí v šesťročnom projekte potenciál, podporila ho sumou vyše 4,4 milióna eur. Ochranári však narazili na Slovensku. Vravia, že minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) ich zámer zmietol zo stola.
Envirorezort mal projekt kofinancovať sumou 1,33 milióna eur. Taraba v októbri zverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom uviedol, že mimovládkam nepodpísal balík projektov. „Jeden bol o tom, ako analyzovať stepné vtáky na Slovensku, ktoré žiadne stepi nemá,“ narážal na projekt SOS/BirdLife Slovensko.
Občianske združenie pôsobí na Slovensku už 30 rokov. O Tarabovom rozhodnutí hovoria jeho odborníci ako o politickom kroku, na ktorý doplatia najohrozenejšie vtáčie druhy, ale aj farmári a vidiecka krajina. Aj pre nesúhlas štátu financovať ich projekt sa rozhodli zorganizovať verejnú zbierku.
Zamietavé rozhodnutie od ministerstva im síce prišlo, ale neobsahuje žiadne zdôvodnenie. Združenie vraví, že s ním Taraba od začiatku nekomunikuje.
Prirodzená súčasť prírody
Kroky ministra považuje mimovládna organizácia za ohrozenie vtáčích druhov, ktorých areál sa stále zmenšuje a bez zásahu neprežijú.
Aktivity a podpora, ktorú sa Taraba podľa SOS/BirdLife Slovensko „rozhodol sabotovať, obstáli v tvrdej konkurencii projektov z celej Európy v rámci programu LIFE". Získanie projektu nebola podľa ich vyjadrenia náhoda.
Zmysel a význam projektu pre prírodu museli ochranári obhájiť v prísnom odbornom hodnotení. Vyvracajú Tarabovo tvrdenie o neexistencii stepí na Slovensku tým, že sú prirodzenou súčasťou jeho prírody, no sú čím ďalej, tým vzácnejšie.
SOS/BirdLife Slovensko ozrejmuje, že odborným, ale aj všeobecne známym pojmom je „kultúrna step“. Označuje sa tak poľnohospodárska pôda, teda polia, lúky, pasienky, ovocné sady, ktoré tvoria takmer 60 percent rozlohy Slovenska a pokrývajú väčšinu pôvodných prirodzených stepných biotopov.
„Stepi, o ktorých existencii pán minister Taraba pochybuje, tak zaberajú takmer 2,4 milióna hektárov rozlohy Slovenska. Aj tieto kultúrne plochy sú pri vhodnej starostlivosti a šetrnom využívaní kľúčové pre záchranu stepných druhov vtákov,“ vysvetľuje riaditeľ mimovládky Matej Repel.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Dve farmy
Repel pokračuje, že stepné vtáky aj iné živočíchy vážne ohrozuje ďalšie rozorávanie stepných biotopov, likvidácia pastvín, nedostatok podpory pre pasienkárstvo, čo škodí nielen im, ale aj vidieku a zachovávaniu tradícií.
„V stepných biotopoch u nás vyhynulo alebo sa dostalo na pokraj vyhynutia za posledné desaťročia viac druhov ako v lesoch. Ide napríklad o druhy ako drop malý, ležiak úhorový či strakoš červenohlavý. Na pokraji vyhynutia lavíruje sokol kobcovitý, krakľa belasá, strakoš kolesár a ďalšie,“ vymenúva ochranársky manažér občianskeho združenia Jozef Ridzoň.
Dodáva, že stepné druhy patrili k Slovensku a to, že stepi sú prirodzenou súčasťou našej prírody dokazujú názvy niektorých chránených území, napríklad Národná prírodná rezervácia Čenkovská lesostep.
Občianske združenie niekoľko rokov hospodári na dvoch vlastných farmách v Sennom pri Michalovciach a na Žitavskom luhu.
Senné je situované v chránenom vtáčom území Senianske rybníky. Občianske združenie tam tradičným spôsobom obhospodaruje pôdu. Chová tiež stepný dobytok, čím navracia prirodzený ráz krajiny a napomáha tak hniezdeniu vtáctva.
Senianske rybníky sa napríklad začiatkom októbra stali prechodným domovom migrujúcich žeriavov popolavých. Zvyčajne sa presúvajú ďalej smerom do južnejších krajín. Podľa SOS/BirdLife Slovensko v posledných rokoch desiatky až stovky jedincov na rybníkoch prezimujú.
Farma v Sennom pri Michalovciach. (zdroj: SOS/BirdLife Slovensko)Taraba: So mnou nezbohatnú
Šéf envirorezortu v statuse spomína aj to, že 21 mimovládok podpísalo výzvu na jeho odstúpenie. „Pochopili, že so mnou nezbohatnú, že mám vlastný rozum. Zadarmo chodiť chrániť prírodu, ako ústava prikazuje každému občanovi, sa im nechce. Chrániť prírodu cez miliónové projekty, kde 90 % výdavkov ide na mzdové výdavky, ich baví viac.“
Taraba tiež v hodnotení svojho ročného pôsobenia ako ministra uviedol ako jeden zo splnených bodov jeho programu to, že odrezal mimovládky od miliónových projektov, ktoré podľa jeho slov dokážu urobiť inštitúcie na to určené zo zákona.
„Minister sa pochválil, ako to mimovládkam opäť naložil a tie sa mu za to mstia petíciou za odstúpenie. Zabudol však poznamenať, že my ani naši projektoví partneri sme sa do petície nijako nezapojili. Petícia sa navyše pripravovala dávno pred jeho rozhodnutím zamietnuť financovanie nášho projektu,“ reaguje Repel.
Tarabovo vyjadrenie označil za „klamstvo, ktorým sa snaží z odbornej témy a na úkor slovenskej prírody vytĺkať politický kapitál“. V skutočnosti však podľa Repela opäť poškodil slovenskú prírodu a poľnohospodárov.
Lúka Ostrovik pri Sennom, o ktorú sa občianske združenie stará takmer 20 rokov. (zdroj: SOS/BirdLife Slovensko)Mimovládka: Zlý ekonóm
Občianske združenie tvrdí, že minister sa neukázal ako dobrý ekonóm. Vraví, že ak by sa podarilo realizovať projekt v plnom rozsahu, do štátneho rozpočtu by sa podľa ich prepočtov vrátil takmer milión eur.
Odmietajú tiež tvrdenia, že 90 percent výdavkov z rozpočtu slúži na mzdy pre mimovládky.
„Personálne výdavky predstavujú 28,57 percenta rozpočtu projektu, z čoho po odrátaní daní a odvodov, ktoré putujú späť do štátneho rozpočtu, len 15,71 percenta z celého rozpočtu projektu predstavujú čisté mzdy zamestnancov,“ prepočítal Repel.
Nížinná divočina vysychá a s ňou vymierajú vzácne vtáky Čítajte Objasňuje tiež, že v projekte je plánovaných 21 väčšinou vysoko kvalifikovaných pracovných pozícií po dobu 6 rokov s rôzne vysokým úväzkom, ktoré sa mali obsadiť ľuďmi v regiónoch.
Či bude musieť združenie pre kroky ministerstva vrátiť peniaze aj Európskej únii, ešte nevedia. Pre Denník N to ornitológ Ridzoň komentoval slovami, že sa snažia situáciu nejako vyriešiť, komunikujú s Komisiou, hľadajú sponzorov, ale ak sa nič nezmení, bude to veľmi ťažká situácia.
„V krajnom scenári hrozí, že budeme musieť peniaze alebo ich časť vrátiť napriek tomu, že nemalá časť sa už použila na obnovu biotopov."
O reakciu na argumenty mimovládky požiadala redakcia envirorezort. Rovnako tak čaká na stanovisko slovenského zastúpenia Európskej komisie.
Stepný dobytok na ekofarme v Sennom, ktorý spása stepi dolného Zemplína vo Vtáčom raji pri Senianskych rybníkoch. (zdroj: SOS/BirdLife Slovensko)Nížinná divočina
Projekt predložený pred Európsku komisiu popisuje, že sa počas šiestich rokov obnoví 700 hektárov trávnatých plôch, kosením, prípadne pastvou sa rozvinie trvalo udržateľné hospodárenie.
Občianske združenie tiež plánuje kúpiť 200 hektárov pozemkov, 90 hektárov si chce dlhodobo prenajať a obnoví 30 hektárov mokradí, v ktorých taktiež žijú viaceré vzácne vtáčie druhy. Súčasťou projektu je aj inštalácia 1 600 vtáčích búdok, vysadenie 1 000 stromov.
Zámerom občianskeho združenia je aj príprava pôdy pre obnovu 1500 hektárov mokradí v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Pieskové duny, mŕtve ramená, kanály i trvalé močiare. Aj to charakterizuje chránenú krajinnú oblasť na ploche 33 750 hektárov.
Nížinná divočina, takto v minulosti územie ohraničené riekami Bodrog, Tisa a Latorica označili novinári. Tvoria ho lúky, pasienky aj mimoriadne cenné a jedinečné lužné lesy.
Sieť mŕtvych ramien, kanálov a mokradí vytvára výnimočné podmienky pre vodnú a močiarnu vegetáciu. Hniezdi tam 37 vtáčích druhov európskeho významu, čo je z chránených oblastí najviac na Slovensku. Celkovo tam žije až 254 druhov vtákov.
Pieskové duny, mŕtve ramená, kanály i trvalé močiare. Medzibodrožie je chránenou krajinnou oblasťou na dolnom Zemplíne. (zdroj: chkolatorica.sopsr.sk)Odpoveď na záchranu vzácnych mokradí, ako aj na mnohé iné otázky, ponúka plán na ďalších takmer 30 rokov. Slovensko k jeho vytvoreniu zaväzujú najmä smernice Európskej únie.
Program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Medzibodrožie na roky 2022 – 2051 vypracovalo ministerstvo životného prostredia. To si stanovilo za cieľ „zachovanie súčasného stavu 18 druhov a zlepšenie stavu 19 druhov vtáctva,“ píše sa v materiáli, ktorý nedávno schválila slovenská vláda.
Najväčšími problémami chránenej krajinnej oblasti sú nedostatok vody a intenzívna obnovná ťažba dreva v lesoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
