JUHOVÝCHODNÉ SLOVENSKO. Krakľa belasá po desaťročí opäť zahniezdila na Slovensku.
Informovala o tom Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS/Birdlife Slovensko) v tlačovej správe, ktorú zaslal ornitológ Matej Repel.
Úspech hniezdenia ornitológov prekvapil
Hniezdenie krakle belasej bolo zaznamenané v júni a júli na juhovýchode Slovenska.
„Už začiatkom júna sme na jednej vhodnej lokalite pozorovali pár kraklí. O mesiac neskôr sa nám podarilo dohľadať hniezdo v prirodzenej dutine, v ktorej vzhľadom na časté prinášanie potravy krakle kŕmili už vyliahnuté mláďatá,“ povedal Peter Chrašč z SOS/Birdlife.
Pri opakovaných kontrolách ornitológovia dohľadali ďalšie páry hniezdiace v búdkach.
Potvrdilo sa obsadenie ôsmich až deviatich teritórií, z ktorých len jeden pár obsadil prirodzenú dutinu stromu a ostatné páry obsadili vtáčie búdky.
„Takýto vysoký počet teritoriálnych párov a vysoká úspešnosť hniezdenia nás príjemne šokovali. Ani v najodvážnejších ochranárskych snoch by nikomu z nás nenapadlo, že sa krakľa na Slovensko po mnohých rokoch vráti tak fenomenálne. Ostáva dúfať, že sa k nám vrátia aj o rok,“ dodal Chrašč.
Zmizla pre zmeny v poľnohospodárstve
Na Slovensku hniezdila krakľa belasá naposledy v roku 2010.
Na východnom Slovensku ornitológovia nezaznamenali hniezdenie už 24 rokov a viac ako štyri páry hniezdili na Slovensku naposledy v minulom tisícročí.
Jej vymiznutie zo Slovenska preto vnímali ako stratu ornitológovia aj široká verejnosť.
Ako z mnohých krajín Európy aj zo Slovenska krakľa na mnohé roky vymizla kvôli dramatického poklesu jej stavov v dôsledku zmien poľnohospodárstva.
Podľa SOS/Birdlife sa na Slovensku od roku 2003 strojnásobila plocha, na ktorej sa pestuje repka olejná.
Krakľa belasá podľa ornitológov vyhynula práve v čase, keď nárast pestovania repky olejnej vrcholil.
Posledný pár hniezdil pri Komárne
K úbytku populácie krakle belasej začalo v dôsledku zmien v poľnohospodárstve dochádzať už v 70. rokoch minulého storočia.
Pokles populácie sa nakoniec skončil tým, že krakľa prestala na Slovensku hniezdiť úplne.
„Posledných niekoľko rokov už nebolo možné hovoriť o hniezdnej populácii, lebo v okolí Komárna hniezdil už iba jediný pár,“ uviedol ornitológ Štátnej ochrany prírody Samuel Pačenovský.
Ten v polovici júla uviedol, že existuje šanca na opätovné stále hniezdenie druhu na Slovensku, keďže ornitológovia každoročne zaznamenávajú zálety jedincov kraklí na územie, predovšetkým v južnej časti východného Slovenska.
O krakli belasej
Krakľa belasá má charakteristické pestrofarebné sfarbenie s dominantnou azúrovo modrou farbou.
Svojím vzhľadom pripomína skôr exotické druhy vtákov.
Dorastá do dĺžky 29 až 32 centimetrov s rozpätím krídel 52 až 58 centimetrov.
Obýva otvorenú nížinnú krajinu so skupinami stromov a krovísk v blízkosti lúk, pastvín a polí.
Zvyčajne sa vyskytuje najmä v oblastiach, ktorých nadmorská výška nepresahuje 300, maximálne 600 metrov.
Krakľa je diaľkovým migrantom.
Európska populácia zimuje vo východnej a južnej Afrike.
Spoločenská hodnota jedného jedinca krakle belasej je 3 220 eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
