VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou prešli po nástupe vlády premiéra Roberta Fica (Smer) viacerými turbulenciami.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na januárovom stretnutí s Ficom v Užhorode povedal, že sa začína éra politiky „nového pragmatizmu“. Tá kladie dôraz na praktickú a vzájomne výhodnú spoluprácu.
Aprílové rokovanie oboch premiérov v Michalovciach prinieslo schválenie takzvanej cestovnej mapy. O jej jednotlivých projektoch rokovali premiéri a ministri aj na októbrovom stretnutí, ktoré sa konalo opäť pri Užhorode na Zakarpatskej Ukrajine.
Pozreli sme sa na vybrané časti cestovnej mapy, na to, do akej miery sú reálne a prínosné, a tiež na to, ako „nový pragmatizmus“ funguje v praxi.
Ako súčasť energetickej spolupráce je v cestovnej mape modernizácia elektrického prepojenia Mukačevo - Veľké Kapušany. Ďalšia oblasť sa týka dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny, pričom šéfovia oboch agrorezortov podpísali aj spoločné memorandum.
Obe krajiny sa zaviazali pokračovať v obranných zmluvách. Zo spoločných dopravných projektov sme sa zamerali na priame železničné spojenie Kyjev – Košice a rozšírenie kapacity železničného priechodu Čop - Čierna nad Tisou.
V článku sa tiež dočítate:
- Čo znamená v praxi nový pragmatizmus,
- ako sú na tom projekty z praxe: interkonektor Mukačevo - Veľké Kapušany,
- dovoz poľnohospodárskych výrobkov,
- obranná spolupráca a masívne dodávky munície,
- výstavba ďalšej veľkej zbrojárskej fabriky na Slovensku,
- priamy vlak Kyjev - Košice,
- železničný nákladný priechod Čop - Čierna nad Tisou,
- či sa oplatí diaľnica cez dolný Zemplín,
- ako sa to odrazí na rozvoji východného Slovenska.
Čo je nový pragmatizmus
Slovenská strana označila užhorodské rokovania za otvorené a konštruktívne. Úrad vlády vníma politiku „nového pragmatizmu“ takto: „Záujmom súčasnej slovenskej vlády je, aby naše dvojstranné vzťahy s Ukrajinou neboli založené na politických deklaráciách, ale aby boli naplnené konkrétnym obsahom s pozitívnym dopadom na bežných ľudí. “
Ako uvádza tlačové oddelenie Úradu vlády, dôkazom toho sú tri stretnutia predsedov a členov vlád oboch krajín počas tohto roka.
„Oni vidia, že pragmatizmus je, ale rétorika je 'blbá', nerozumejú jej. Preto to Šmyhaľ pomenoval nový pragmatizmus,“ hovorí analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a politológ z Prešovskej univerzity v Prešove Alexander Duleba s dôvetkom, že Slovensko napriek opačnej rétorike reálne pomáha.
„Muníciu vyrábame? Vyrábame. Slovensko je jedným z lídrov vo výrobe munície kalibru 155 pre húfnice, ktorých dostali stovky z celej Európy. Kým pred vojnou sme vyrábali menej ako 10-tisíc kusov. V prvý rok vojny, 2022, to bolo 50-tisíc, druhý rok 150-tisíc, tento rok o bude vyše 200-tisíc kusov. Napríklad Spojené štáty americké, obrovská krajina s veľkým vojenským priemyslom, vyrobila minulý rok 400-tisíc kusov tejto munície. Sme relevantný hráč vo výrobe munície pre Ukrajincov? Potrebujú to? Oni si to veľmi dobre uvedomujú.“
Za najväčšiu správu z vyhlásenia Šmyhaľa po stretnutí s Ficom považuje vznik nového podniku na Slovensku, ktorý zakladá ukrajinský výrobca munície s európskym partnerom.
Všimli si to aj ukrajinské médiá. „V blízkosti hraníc budú postavené nové vojenské závody,“ napísali ľvovské noviny Vysoký zámok.
„Hoci Fico verejne deklaruje, že Slovensko nebude Ukrajine dodávať zbrane, realita je opačná. Slovenská strana naďalej dodáva Ukrajine 155 mm náboje a na hraniciach sa otvára nový závod na ich výrobu. Táto priepasť medzi verejnými vyhláseniami a činmi hovorí o zložitej politickej hre, v ktorej sa slovenský premiér snaží uspokojiť proruských voličov a zároveň podporiť Ukrajinu,“ pokračovali.
Lepšie vyhorieť, ako mať zlého suseda, vyhlásil Fico po stretnutí s ukrajinským premiérom Čítajte Stabilný sused
Napriek vládnej rétorike je Slovensko vo vojenskej pomoci reálnym hráčom. Pomôcť vie aj pri európskej integrácii, kde Fico deklaroval bezvýhradnú podporu.
„Ukrajinci si tiež cenia, že Fico sľúbil Šmyhaľovi, že zorganizujeme konferenciu o jadrovej bezpečnosti v rámci Zelenského mierového plánu. To je veľká vec. Krajín, ktoré boli na mierovom summite vo Švajčiarsku, bolo vyše sto a je desať tém, pričom ku každej sa má konať veľká tematická konferencia. To je reálna diplomatická pomoc, ktorú Ukrajinci oceňujú,“ vraví Duleba.
Dopĺňa, že v tom vidí nový pragmatizmus: „Napriek rétorike, ktorá je nepriateľská - oni v čase vojny vedia zniesť veľa vecí - vidia hlavne ten pragmatizmus.“
Stanovisko úradu vlády je, že pre Slovensko je dôležité mať stabilného suseda, na území ktorého bude mier.
„Slovensko chce byť aktívnym partnerom v procese povojnovej obnovy Ukrajiny. Vláda SR schválila dôležitý dokument, ktorým je Rámec zapojenia Slovenskej republiky do obnovy Ukrajiny. Cieľom je zabezpečiť, aby sa slovenské subjekty mohli efektívne zapojiť do obnovy Ukrajiny a využiť príležitosti, ktoré po skončení aktuálne prebiehajúceho konfliktu prinesie obnova Ukrajiny,“ zdôrazňuje úrad vlády.
Podľa Dulebu má v tomto Slovensko rezervy. Nedáva podnikateľom garancie, aby mohli investovať na Ukrajine, nevyužíva existujúce zdroje a cestovná mapa je podľa neho nedostatočná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
