Potulky mestom priblížili významné osobnosti Michaloviec

Michalovčania i návštevníci mesta majú jedinečnú možnosť nahliadnuť do minulosti najvýznamnejších osobností.

Michalovčania i návštevníci metropoly Zemplína majú jedinečnú možnosť nahliadnuť do minulosti najvýznamnejších osobností. Galéria pod holým nebom ponúka pohľad na historický vzácnych ľudí.

MICHALOVCE. Galéria pod holým nebom sa radí už medzi tradičné podujatia. Ďalší ročník výstavy na námestí ponúka okoloidúcim pohľad na históriu mesta a významných ľudí, ktorí ju tvorili.

Odborníci zo Zemplínskeho múzea vybrali štyri osobnosti. Každej sú venované 3 panely, teda po 6 obrazov s údajmi a popiskami k jednej.

„Do jednotlivých časti projektu bolo zapojených množstvo ľudí, od autorov textov, cez grafikov až po prekladateľov. Verím a dúfam, že táto prezentácia tu nekončí,“ povedal riaditeľ múzea Maroš Demko.

Významným Michalovčanom nie je venovaná len galéria, ale aj netradičné spoznávanie v podobe Špacírok po varošu.

Potuliek mestom, pod vedením historika Martina Molnára z múzea, sa zúčastnili desiatky záujemcov.

Stredoveký rytier Albert

Veľkú pozornosť i obdiv si vyslúžil rytier Albert, ktorý pochádzal zo šľachtického rodu pánov z Michaloviec.

Ako mnoho iných príslušníkov vrstvy aristokracie, aj Albert sa venoval predovšetkým vojenstvu a vstúpil i do služieb kráľovho obľúbenca – rytiera Stibora zo Stiboríc.

Ako poznamenal historik, toto jeho rozhodnutie sa ukázalo ako správne, pretože provinčného šľachtica dostalo do spoločnosti najvplyvnejších ľudí vtedajšieho feudálneho Uhorska.

Albert vstúpil i do johanitského rádu a panovník Žigmund Luxemburský mu udelil hodnosť priora Vrany, čím sa stal najvyšším predstaviteľom johanitov v Uhorsku.

Neskôr, za zásluhy, panovník vymenoval Alberta za dalmátsko-chorvátskeho bána.

Ako prezradil Molnár v roku 1428 získal rozsiahle majetky na Dolnej zemi i v Nadlaku. Ku koncu svojho života mal vo vlastníctve niekoľko desiatok dedín so stovkami poddaných.

Významná osobnosť z rodu Sztáray

Imrich Sztáray bol jediný právoplatný mužský dedič panstva Michalovce na začiatku 18. storočia.

„Zaslúžil sa o pozdvihnutie rodu a jeho zaradenie medzi uhorské magnátske rodiny, zveľadil tiež rodový majetok,“ povedal Molnár.

Imrich bol tiež vlastníkom hradu Vinné a michalovského panstva. Počas svojho života bol vymenovaný Máriou Teréziou do úradu župana Užskej stolice, udelila mu aj grófsky titul a neskôr ho ocenila opäť, a to najvyšším civilným vyznamenaním – Rádom svätého Štefana.

Imrich sa podpísal aj pod rozsiahlu barokovú prestavbu michalovského kaštieľa a prestavbu rímskokatolíckeho farského kostola v Michalovciach.

Grófka Irma Sztárayová

Irma (Amália Jozefína) Sztáray pochádzala zo starianskej vetvy grófskeho rodu a narodila sa v roku 1863 v kaštieli v Starom (okres Michalovce).

„Od roku 1984 pôsobila ako dvorná dáma cisárovnej Alžbety. Panovníčka si ju časom veľmi obľúbila, o čom svedčí i fakt, že Irma sa stala dámou Radu hviezdneho kríža, na čele ktorého bola samotná cisárovná,“ prezradil historik.

Sprevádzala cisárovnú na mnohých cestách po Európe i Afrike. Zrejme najdôležitejšiu životnú úlohu zohrala Irma 10. septembra v roku 1898.

„Sprevádzala cisárovnú na prechádzke po brehu Ženevského jazera a bola svedkom atentátu a tragického skonu panovníčky,“ povedal Molnár.

Po pohrebe cisárovnej sa Irma zdržiavala v sobranskom kaštieli, kde opatrovala svoju matku. Dochádzala aj do Michaloviec, za rodinou svojho brata Alexandra Sztárayho, ktorá bývala v tunajšom kaštieli.

Maliar Mousson

Teodor Jozef Mousson, pochádzal z Maďarska a študoval na kráľovskom štátnom učiteľskom ústave v Baji. Vďaka podpore svojho uja sa venoval maliarstvu.

„Do Michaloviec pricestoval s manželkou na jar 1911, napokon tu strávil dlhých 33 rokov. Zo začiatku pôsobil ako učiteľ, neskôr bol v slobodnom umeleckom povolaní,“ povedal historik.

Mousson bol veľkým cestovateľom, okrem maďarských miest navštívil aj Francúzsko a pri svojej tvorbe sa inšpiroval mestami ako Fiume a Benátky. Svojou tvorbou sa presadil najmä v Čechách, ale bol aj členom jednoty výtvarných umelcov na Slovensku.

Maliar zemplínskeho ľudu a slnka. „V dotazníku z roku 1933 uviedol, že na východnom Slovensku, v Michalovciach, pestrými farbami maľuje prostonárodný východoslovenský kroj,“ prezradil Molnár.

Umelec sa aj s rodinou usadil vo vilke na Hrádku, kde býval až do roku 1944. Zomrel v roku 1946 v Trenčíne, kde je aj pochovaný.