Lukáš Bodnár sa venuje futbalu v rodnej obci

Lukáš Bodnár. Úspešný futbalový manažér.
Lukáš Bodnár. Úspešný futbalový manažér. (Autor: Vladimír Vasilenko)
Sportnet|7. júl 2016 o 00:00

Najprv s Kochanovcami, potom s FK Humenné.

Aktuálne sa venuje futbalu v rodnej obci.

LOŽÍN. Pochádza z obce Ložín, kde aj začínal s futbalom. Postupne hrával v Michalovciach a následne aj v okolitých obciach. Zlom jeho aktívnej kariéry nastal, keď mu zdravotné problémy nedovolili pokračovať v aktívnej činnosti, a tak sa začal venovať futbalu ako manažér. Reč je o Lukášovi Bodnárovi (29), ktorý už v mladom veku dosiahol s mužstvami, kde pôsobil, viaceré úspechy. A o tých nám porozprával osobne.

Aké boli vaše prvé futbalové začiatky?

S futbalom som začínal ako sedemročný žiačik na základnej škole v Bracovciach. Keď som dovŕšil desiaty vek, tak sa v Michalovciach robil nábor detí do športových tried. Uspel som, a tak som začal navštevovať športovú triedu so zameraním na futbal na VI. ZŠ v Michalovciach. Mojimi prvými trénermi boli Juraj Čižmár a Pavol Suto. Pamätám si, že ako deviataci sme sa zúčastnili na majstrovstvách Slovenska vo futbale v Trnave v roku 2002, kde sme obsadili pekné 3. miesto.

Spomínate si na dorastenecké obdobie?

Samozrejme, asi pol roka som pôsobil pod vedením trénera Jána Gajdoščíka v druhej dorasteneckej lige, no nakoľko som nedostával veľa príležitostí, tak som sa rozhodol pomôcť svojej rodnej obci, kde som ešte ako dorastenec nastupoval za dospelých dva roky v II.B triede. Po dvoch rokoch ma oslovili susedné Bracovce, ktoré hrali rovnako II.B triedu a mali v záujme postúpiť do vyššej súťaže. Neváhal som. Bracovce teda postúpili do najvyššej okresnej súťaže, pôsobil som v tomto klube ešte prvú sezónu v najvyššej okresnej súťaži.

Ako hráč ste pôsobil v Palíne, Tibave či Oboríne.

V roku 2008 som dostal ponuku od ambiciózneho Palína, ktorý sa netajil postupovými ambíciami do krajskej súťaže. Jesenná časť nám veľmi nevyšla. Na vedúce Budkovce sme mali po jeseni veľkú stratu. V zápase druhého jarného kola sme nastúpili na domáci zápas proti Tibave, ktorú vtedy viedol skúsený harcovník Marián Kuchta. Prehrali sme tento zápas 0:3, Tibava sa tak dostala do tesného závesu za Budkovce.

Nasledoval váš prestup do Tibavy.

Po prehratom stretnutí práve s Tibavou ma oslovili jej funkcionári, ktorí sa netajili tým, že ešte chceli Budkovce dobehnúť v tabuľke a postúpiť tak do 5. ligy. Doslova v posledných hodinách prestupového obdobia sa zrušilo moje hosťovanie z Michaloviec do Palína, a tak som odišiel na ročné hosťovanie do Tibavy. Tibava mala vtedy mužstvo poskladané zo zvučných mien. Ako som avizoval, trénerom bol Marián Kuchta, ktorý pred tým trénoval Zemplín Michalovce. Práve z Michaloviec so sebou zobral do mužstva ukrajinského futbalistu Stanislava Svadebu. V bráne bol Vladimír Moroz, v obrane Peter Jakub, ďalej zo zvučných mien spomeniem Mariána Mateja, Mariána Viňanského, Jožka Dopiráka či Dušana Chýrika. Bohužiaľ, Budkovce sa nám obehnúť nepodarilo. Po poslednom kole skončil na trénerskej lavičke Marián Kuchta, ktorý odišiel trénovať Veľké Revištia a zobral si tam aj všetkých svojich hráčov. V Tibave som teda zostal prakticky sám z tejto partie. Nastal ústup z pozícií. Ako kapitán v Tibave som vydržal polovicu sezóny. Jarnú odvetu som absolvoval v Oboríne, ktorý mal takisto smelé ambície a krásny futbalový areál.

Futbalová verejnosť vás pozná hlavne ako manažéra. Prečo ste nepokračovali vo svojej kariére futbalistu, ale rozhodli ste sa práve pre neľahkú prácu manažéra?

Po skončení sezóny v Oboríne som odišiel pracovať do Čiech, kde ma zastihli zdravotné problémy, a tak som sa rozhodol, že pri futbale budem pôsobiť ďalej, no už ako manažér. Pre mňa osobne bol prelomový rok 2009. Predtým som pôsobil ako člen športovo-technickej komisie ObFZ Michalovce a nepáčilo sa mi, ako vtedy zväz organizoval výbery a hlavne zápasy takých výberov, tak som sa rozhodol, že skúsim zorganizovať vlastné výbery hráčov z okresu. Spočiatku tomu nikto neveril, no mne sa za 2-3 mesiace podarilo zorganizovať 9 zápasov v rámci okresu. Mužstvo poskladané z najlepších hráčov okresu pod názvom Body team sa stávalo „hitom“. Hráči odmietali chodiť za výbery organizované zväzom, ale oveľa radšej hájili farby Body teamu. Práve „Body team“ mi v ŠTK „zlomil“ väz. Do budúceho ročníka so mnou už v komisii nerátali. Neviem však dodnes prečo, ja som len chcel dokázať, že takéto výbery sa dajú organizovať aj inak. Bez toho, aby mal hráč v prípade neospravedlnenej neúčasti zastavenú činnosť, jednoducho som vytvoril výber, na ktorý sa všetci hráči tešili.

Aké najväčšie úspechy ste dosiahli s vaším výberom?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Lukáš Bodnár sa venuje futbalu v rodnej obci