Výrobou keramiky sa ľudia zaoberali už odjakživa a Zemplín nebol výnimkou. Za najznámejšiu obec, ktorá hrnčiarstvom doslova žila, sa pokladajú Pozdišovce. Práve legendárnej pozdišovskej keramike patrí významné miesto v histórii.
MICHALOVCE. V rámci podujatia Dní mesta Michalovce si organizátori pripomenuli významné výročie prvej písomnej zmienky o hrnčiarstve.
Pred 600 rokmi pisár do latinskej listiny zapísal mená dvoch hrnčiarov pochádzajúcich z dedín z okolia Michaloviec. Hrnčiari pôsobili na pozdišovskom panstve a svoje výrobky chodili predávať najmä na trhy a jarmoky.
Na celom Slovensku i za hranicami je veľmi známa pozdišovská keramika z regiónu Zemplína.
Inšpirovali sa ňou rozprávači, folkloristi, maliari a významné miesto má aj v erbe a pečati obce Pozdišovce.
Pripomínanie si tradícií
Námestie osloboditeľov obsadili remeselníci s hrnčiarskym kruhom. Na svoje si prišli malí i veľkí záujemcovia o remeslo, ktoré sa pomaly dostáva do zabudnutia.
Podľa etnografa Jozefa Hrabovského zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach má hrnčiarstvo na Zemplíne dlhoročnú remeselnícku tradíciu.
„Rozhodli sme sa ľuďom pripomenúť hrnčiarstvo a aj takýmto spôsobom ho dostať viac do povedomia. Aby Michalovčania vedeli, že také remeslo tu existovalo a stále je, “ povedal Hrabovský.
Zostalo ich šesť
Pre pozdišovskú keramiku je typický tmavý podklad s motívom farebných tanečníc.
„V začiatkoch 20. storočia bola pozdišovská keramika známa svetlím podkladom a rastlinnými ornamentmi. Karičkovým motívom začali hrnčiari zdobiť až po roku 1947,“ prezradil Hrabovský.
Okrem keramických nádob, ktoré slúžili na prípravu jedla a stolovanie hrnčiari vyrábali aj nádoby pre domáce zvieratá, kachlice na pece a dekoratívnu keramiku.
Aktívne sa výrobe tradičnej pozdišovskej keramiky venujú podľa etnografa približne šiesti hrnčiari.
Jedným z nich je aj Ľubomír Lipai z Michaloviec, ktorý pripravil pre záujemcovtvorivé dielne s hrnčiarskym kruhom.
Živá socha na námestí
„Hrnčiarstvo nedokáže robiť človek, ktorý k tomuto remeslu nemá vzťah. Väčšinou sa to dedí z otca na syna a ostáva rodinným remeslom. V dnešnej modernej dobe sa ručná výroba nedá udržať tak, ako kedysi,“ povedal Lipai.
Podľa skúseného hrnčiara je skvelé, že sa robia takéto akcie pre verejnosť.
„Mladí vidia, ako sa niekedy vyrábala tradičná keramika a starší spomínajú,“ povedal Lipai.
Hrnčiarsky kruh mal na starosti Ján Hura z obce Lúčky (okres Michalovce), ktorý je vyučeným hrnčiarom a dlhé roky pracoval práve vo výrobe pozdišovskej keramiky.
Atrakciu bol mladý model Tomáš Linceni (17). Potretý keramickou hlinou z podzišovského ílu znázorňoval sochu kruhára. Aj keď vonku boli vysoké teploty Tomášovi bolo príjemne chladno.
Nápad odkukali vo Francúzsku
„Na začiatku mi bola zima, ale ako hlina schla už som pociťoval to neskutočne teplo. Pravidelne ma však dotierali hlinou, ktorá príjemne chladila,“ povedal Tomáš, ktorý zaujal každého okoloidúceho.
S nápadom živej sochy prišiel Ľubomír a je rád, že sa niekto podujal na túto náročnú úlohu.
„Ak by sme ho celého natreli len hlinou, trvalo by to veľmi dlho. Vypomohli sme si troška keramickou hlinou zmiešanou s vodou. Keď som bol prvýkrát vo Francúzsku, videl som tam takéto sochy a nechal som sa inšpirovať,“ uzavrel Lipai.
Výstavný priestor sa zmenil na trh
Súčasťou osláv hrnčiarstva je aj výstava, ktorá je sprístupnená v priestoroch malej galérie Mestského kultúrneho strediska v Michalovciach.
„Prebiehajúcu výstavu grafík od Eugena Hochmana sme doplnili 28 hrnčiarskymi výrobkami z rôznych období. Od približne 200-ročnej keramiky až po vrcholné diela známej karičkovej. V kombinácii s grafikami, ktoré motívmi znázorňujú michalovské budovy, vzniká dojem trhoviska,“ povedala Ivana Mochorovská, pracovníčka galérie.
Hrnčiarske predmety zapožičalo galérii z depozitu Zemplínske múzeum.
Významné osobnosti mesta v galérii
V parčíku na Námestí osloboditeľov bola zároveň otvorená výstava obrazov v tzv. Galérii pod nebom. Výstava je tentoraz spoločným dielom mesta a Zemplínskeho múzea.
Mesto pripravilo projekt pod názvom Pohľady do minulosti najvýznamnejších osobností Michaloviec.
„Naším zámerom je sprístupniť informácie o najväčších osobnostiach z histórie mesta – o Albertovi z Michaloviec a T. J. Moussonovi. Vytvorili sme tak galériu v exteriéri s umeleckou expozíciou s historicko-kultúrnym obsahom o vybraných osobnostiach. Súčasťou výstavy Galérie pod nebom budú aj informácie o ďalších dvoch významných osobnostiach mesta – o Irme Sztáray a Imrichovi Sztáray,“ povedala Palečková.
Túto časť výstavy zabezpečuje Zemplínske múzeum z podobného projektu pod názvom Vybrané osobnosti Michaloviec v minulosti.
Dni mesta organizovala michalovská radnica v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom a Zemplínskym múzeom.
Foto k článku: Zuzana Ročeňová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
