Medzi tradičnú ľudovú tvorbu sa zaraďujú aj pastierske biče, ktoré sa využívali pri pasení dobytka, oviec či kôz. Bohatú históriu majú za sebou aj v Zemplíne. Ich precíznej výrobe sa zo záľuby venuje Ján Ihnát (52) z Hatalova (okres Michalovce).
HATALOV. Pastiersky bič sa na území Slovenska vyskytuje už od nepamäti. Svoje využitie si našiel najmä medzi pastiermi, ktorí ho pokladali za svoj bežný pracovný nástroj.
Viac ako 5 rokov
„Používal sa pri pasení dobytka, kedy každé ráno na dedine pastier zapráskal bičom a týmto signálom dal znamenie gazdom, aby vyháňali svoje zvieratá na cestu. Potom celé stádo vyhnal na pašu. Pomocou biča a rôznymi druhmi práskania tiež pastier riadil stádo, prípade slúžil aj na dorozumievanie pastierov,“ povedal Ján Ihnát, ktorý sa o históriu slovenských pastierov zaujíma a výrobe tradičných kožených bičov sa venuje už viac ako päť rokov.
Dedili sa z otca na syna
Biče si väčšinou pastieri vyrábali sami, tak ako väčšinu pastierskeho náradia.
„Podľa použitého materiálu delíme biče na ľahké, ktoré sa robievali hlavne z konopného alebo ľanového špagátu. Ťažké biče sa vyrábali z kože a dedili sa z otca na syna.“
Majstrovský bič
Ján si spomína, že prvýkrát mal k bičom blízko už ako malý chlapec, kedy si ich zvykol aj s kamarátmi pliesť zo špagátov. Neskôr sa o túto oblasť začal zaujímať viacej, až napokon sa z toho stala záľuba a oddych.
„Začiatky boli náročné, ale mal som šťastie na ľudí, ktorí ma veľmi ochotne zasvätili do tohto remesla. Postupne som sa do toho dostával, začínal som pliesť bič zo špagátov, neskôr z kožených remencov. Všetky biče, ktoré som uplietol sú funkčné, ale taký majstrovský, na ktorý som právom najviac hrdí sa mi podaril až po štyroch rokoch,“ povedal Ján.
Zemplín je špecifický
Pastiersky bič má dĺžku zhruba tri metre a pozostáva z rúčky, na ktorú sa využíva drevo z čerešne alebo slivky, strapcov (trhadla), vrkoča (pletenca), koncového remeňa a špagátu, ktorý má v rôznych regiónoch svoj názov, ako napríklad švihák, šugliar či kitajka.
Na celom Slovensku je rozšírene pletenie bičov zo štyroch remeňov.
„Zemplín je špecifický tým, že sa tu plietli biče iným spôsobom. Kým so štyrmi remeňmi sa začalo zapletať od hrubšej časti a išlo sa k tenšej, Zemplínčania začali splietať tiež so štyrmi, ale z opačného tenšieho konca. Po upletení určitej dĺžky, si tie štyri kožene remene narezali na polovicu a ďalej plynulo plietli až s ôsmimi remeňmi,“ vysvetlil Ihnát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
