Pripomenie mi, kto má kedy narodeniny, meniny, niekedy aj to, že ich mám ja sama a upozorní na to aj ostatných. Milé.
Oveľa milšie je ale to, že sa v ňom dá listovať ako v denníku, spomínať, vracať sa v čase. Keď má človek malé dieťa a pretlak myšlienok, je to jednoducho na nezaplatenie.
Keď sa mala narodiť moja dcéra, už som bola nalomená, že si kúpim notes a budem si zapisovať všetky dôležité momenty v jej živote.
Neurobila som to. Neskôr začala sypať hlášky ako z rukáva a keďže mám takmer vždy zapnutý počítač, nebolo nič prirodzenejšie, ako ich hodiť do statusu a zdieľať s virtuálnymi priateľmi, nech sa aj iní pobavia. D
nes mám splín, čas letí ako bláznivý a ja mám chuť urobiť niečo, aby sa aspoň na chvíľu zastavil.
Som realista, a tak si aspoň listujem v spomienkach, ktoré mi občas môj kamarát FB iniciatívne pripomenie.
Možno som trhlá a možno ani nie. Môj profil je o tom, čo milujem najviac na svete, o mojich deťoch a práci...
Občas sa, tak ako v živote, vkradnú do písmenok aj moje vlastné pocity. Čítam...
Ela: Mamka, kedy dnes pôjdeme do obchodu?
Ja: Eliška, aspoň jeden deň by sme nemuseli ísť míňať korunky.
Ela: Tak zaplatíme kartou.
Pred chvíľou. Ja v kúpeľni, Ela v obývačke.
Ja: „Eliška, nechcem ťa vidieť pozerať tak zblízka telku!“
Ela: „Áno, mamka!“
S obrovským úsmevom prišla ku mne a zatvorila mi dvere na kúpeľni. Už ju nevidím.
O 4-tej ráno, že „Maminka, vstávaj, ja som sa už vyspala do ružova.“
Ela: „Ty ma nepredbehneš, ja sa predbehnem sama. Aj trikrát.“
Po kom to dieťa je? Ráno hovorím: „Zober si biele tričko a rifle, lebo máte dnes Challenge day, budete behať, skákať, športovať, súťažiť, možno niečo vyhráš.”
Ona, že nie, chce sukňu, pristúpila by aj na iné nohavice, len nie tie, čo som jej núkala ja... A ešte nie copy, ale len jednu „fontánku“. Argumentujem: „Ela, nebudeš môcť behať, vlasy ti pôjdu do očí.“
Ela: „Mamka, pochop už konečne, že pre mňa nie je prioritou dobre behať, ale dobre vyzerať.“ :-)
A teraz jeden o tom, ako rozprávky deformujú detskú dušu.
Ela: Vysyp tú vodu, mamka.
Ja: Eliška, voda sa predsa nesype, ale leje. Vysypať by si mohla piesok, keby si ho mala vo vedierku.
Ela: No, to určite. Pani učiteľka nám dnes čítala, že kde bolo, tam bolo, kde sa piesok lial a voda sypala.
... a ako tú istú čistú detskú dušu deformujú vlastné matky. Ela tesne pred voľbami: „Mamka povedz mi svoje stanovisko a potom budeme hlasovať, či ideme do obchodu, alebo nie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
