Andrej Kiska prišiel medzi hendikepované deti

Ani najstarší pamätníci si nevedeli spomenúť, kedy bol niektorý slovenský prezident vo Veľkých Kapušanoch naposledy.

Kapušanské kultúrne a športové slávnosti sa usporadúvajú každoročne, vždy je to pre hendikepované deti z mesta a okolia veľký sviatok. V tomto roku boli ale ešte výnimočnejšie. Pozvanie organizátorov prijal prezident Andrej Kiska.

VEĽKÉ KAPUŠANY. Slovenský prezident sa vo štvrtok stretol s občanmi, rokoval s vedením mesta a zúčastnil sa 7. ročníka kultúrnych a športových slávností Spojenej školy na mestskom futbalovom ihrisku.

Už niekoľko minút pred príchodom prezidentskej kolóny pred veľkokapušianský mestský úrad pred ním netrpezlivo vyčkávalo svojho prezidenta hádam celé mesto. Na malom námestí bola hlava na hlave.

„Ja tu žijem už vyše 50 rokov, ale ešte nikdy sme tu takú vzácnu návštevu nemali,“ hovorí opodiaľ postávajúca seniorka.

„Môže byť, že tu bol začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia na otvorení plynovodu, ale určite nie v meste, to by sme si pamätali,“ zhodujú sa ďalšie dámy – pamätníčky.

A, čo očakávajú od návštevy hlavy štátu dnes?

„Nič, určite celkom nič, ale aspoň ho uvidíme naživo. Tu je toľko problémov, že ich ani 10 prezidentov nevyrieši. Tento región potrebuje prácu, hlavne prácu,“ myslia si.

„Keď sme boli mladí a mali istoty, žilo sa u dobre a ja som spokojný aj dnes, dôchodok chodí vždy načas, ale mladí utekajú, čím skôr, tým lepšie, tu ich už nič dobré nečaká,“ zapája sa do debaty miestny muž.

Dva dni na Zemplíne

Andrej Kiska začal vo štvrtok dvojdňový program na Zemplíne práve vo Veľkých Kapušanoch.

„S primátorom sme diskutovali aj o problémoch. Nedostatok práce je asi tým najvypuklejším. Najväčší zamestnávateľ tu kedysi zamestnával vyše 1200 ľudí, dnes je to 200. Tento región má svoje boľavé miesta aj v železničnej doprave, zdravotníctva, regionálneho školstva. Vždy tieto otázky následne otváram na stretnutiach s ministrami a očakávam, že na ne aj dostanem odpoveď,“ povedal Kiska.

Je to nápad riaditeľky

Spojená škola vo Veľkých Kapušanoch je štátnou školou, jej zriaďovateľom je Okresný úrad Košice.

Organizačne zahŕňa Špeciálnu základnú školu s materskou, Praktickú školu a Odborné učilište. Má 220 žiakov, vyučovacími jazykmi sú slovenčina a maďarčina.

Funguje tu tiež individuálne vyučovanie autistov formou canisterapie. S nápadom prišla terajšia riaditeľka Nadežda Varešinská pred rokmi, dnes má slávnosť medzinárodnú účasť, prišli aj deti z Maďarska a Poľska.

Konečné číslo účastníkov sa vyšplhalo v tomto ročníku k štyrom stovkám.

Malé olympijské hry

Každý rok spájajú sily a investujú energiu, aby pripravili svojim žiakom jednu veľkolepú udalosť, z ktorej sa tešia a účasť na nej je pre nich veľkou motiváciou. V ten deň sú na futbalovom ihrisku v meste hlavnými hrdinami v športových zápoleniach i kultúrnych vystúpeniach žiaci špeciálnych základných škôl a odborných učilíšť s mentálnym postihnutím. Slávnosť sa začína spoločným nástupom.

„Chceme ukázať a dokázať, že ak do práce vložíme naše srdcia, ak našim deťom, ktoré sú z veľkej časti domovákmi a tí ďalší zo sociálne znevýhodneného prostredia, vytvoríme im druhú rodinu a to je začiatok úspechu,“ hovorí špeciálna pedagogička a zároveň hlavná organizátorka slávnosti Renáta Némethová.

Podľa jej slov je veľmi dôležité postupovať veľmi pomaly, aby si získali dôveru svojich žiakov a tí potom pod ich pedagogickým vedením dokázali prezentovať sa v rámci svojich možností v pozitívnom svetle.

„Často sa nás pýtajú, ako to dokážeme. Je to obyčajný, nekomplikovaný špeciálnopedagogický prístup. Jednoduchý recept, ako bublanina. Len to chce veľa, veľa trpezlivosti a lásky.“

Vyzerá to obyčajne, ale nie je

Počas predpoludnia sa súbežne prezentovali v kultúrnej časti programu, tancovali a spievali. Iní si vybrali šport, zviedli súboje v minifutbale, kde bojovali O pohár riaditeľky školy. Kto sa nechcel prezentovať vlastnými výkonmi, hral sa, či užíval si pripravené atrakcie.

„Naše deti musia stále niečo riešiť, neobsedia, ich pozornosť je krátkodobá, potrebujú stále niečím zaujať a hlavne striedať činnosti. To máte ako v škole. Krátkodobá pozornosť, náchylnosť na rušivé podnety a pohotovosť špeciálneho pedagóga ukočírovať situáciu a ešte z toho profitovať, pretože musí v tom rušivom podnete nájsť pozitívum, z čoho vyťaží a skĺbi so zapamätaním si učiva. To je alchýmia, čarodejníctvo, to je treba zažiť, vidieť a tak pochopiť,“ hovorí Némethová.