Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Košiciach je štátny správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a nálezísk. Má na starosti ochranu pamiatkového fondu aj na území Zemplína.

TREBIŠOV/KOŠICE. O dlhoročných skúsenostiach z pôsobenia v tejto odbornej činnosti hovoríme s riaditeľkou KPÚ Kristínou MARKUŠOVOU a Pavlom HRIŇOM, metodikom ochrany pamiatok.

Medzi lokalitami kultúrneho dedičstva, vytypovanými na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je už niekoľko rokov aj Vinohradnícka oblasť Tokaj, osobitne jej súbor vinohradníckych pivníc. Hodnotovo je slovenská oblasť rovnocenná s maďarskou. Naši južní susedia využívajú svetovo uznávané dedičstvo ako výhodu v cestovnom ruchu a my nie. Nie je to na škodu celého Slovenska a regiónu osobitne?

Kristína Markušová: „Ochrana kultúrnej krajiny dnes spadá pod rezort životného prostredia, preto niektoré otázky by bolo vhodné adresovať tam. Pre podrobnejšiu informovanosť k tejto téme uvádzame vyjadrenie Ľubice Pinčíkovej z referátu Pamiatkového úradu SR pre Svetové kultúrne dedičstvo: Kultúrna krajina Tokajskej vinohradníckej oblasti na území Maďarska bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva v roku 2002 na základe požadovaných kritérií. Výbor svetového dedičstva prijal súčasne uznesenie, ktorým odporúča Maďarsku a Slovensku pokračovať v spolupráci na 
cezhraničnom rozšírení územia tejto lokality svetového dedičstva, nakoľko k príprave nominačného projektu nás Maďarsko neprizvalo. V rovnakom roku bola slovenská časť Vinohradnícka oblasť Tokaj zapísaná do tzv. Predbežného zoznamu svetového dedičstva. Práve značka vína Tokaj bola zrejme jedna z príčin, prečo nás Maďarsko neprizvalo k príprave spoločného projektu. Spochybnenie tejto značky Maďarskom bolo dokonca predmetom rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Nik z odborníkov nepochybuje o tom, že Vinohradnícka oblasť Tokaj na území Slovenska je jedinečné vino-
hradnícke územie. Nakoľko podstatná časť tejto oblasti na území Maďarska už bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva, je možné dnes požiadať Výbor svetového dedičstva o rozšírenie tohto územia. K tomu je nutné pripraviť nominačný projekt, adekvátne zabezpečiť dobrý stav zachovania kultúrnej krajiny a mať súhlas štátu, na ktorom leží už existujúce územie svetového dedičstva. Dobrý manažment vinohradníckej oblasti, vrátane riadenia turizmu, je nevyhnutná súčasť nominačného projektu, ten však musí vychádzať z tejto oblasti. Bez miestnej iniciatívy a záujmu nie je možné ani spracovať projekt a ani efektívne riadiť cestovný ruch.“

Podľa všetkého UNESCO sprísnilo podmienky na zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Má teda náš Tokaj ucelene ako vinohradnícka oblasť ešte nejakú šancu?

K.M.: „Rozhodne má. Rezervy sú však v zabezpečení dobrého stavu zachovania celého navrhovaného územia kultúrnej krajiny, v zabezpečení ade-
kvátnej ochrany, vytvorenia ochranného pásma a v prvom rade tu chýba funkčný riadiaci systém prepojený na maďarskú časť. Tu je potrebné uchopiť iniciatívu zdola. Až ďalšie potrebné kroky sú súhlas maďarskej strany, príprava nominačnej dokumentácie a absolvovanie procesu posudzovania.“

Zákon o pamiatkach bráni v užívaní vlastníckych práv. Ide predovšetkým o známe historické pivnice vo Veľkej Tŕni. Majú vlastníci možnosť uchádzať sa o dotáciu od štátu? A využívajú to?

K.M: „Prax ukazuje, že pôvodne vlastníkov týchto pivníc k súhlasu so zápisom za nehnuteľnú kultúrnu pamiatku prioritne nemotivovala uvedomelá snaha zachovávať kultúrne dedičstvo svojich predkov, ale skôr možnosť uchádzať sa o dotácie na obnovu pivníc, čo je nakoniec pochopiteľné. Túto možnosť aj majú, avšak zatiaľ bola využitá sporadicky, aj to neúspešne – pravdepodobne preto, že ľudia nie sú naučení sa pohybovať v administratívnom prostredí. Prežíva ešte zvyk z minulosti, že si veci robia aj tzv. „bez papiera a na svojom vlastnom piesočku“. Na druhej strane si vlastníci musia uvedomiť, že v prípade, ak sa uchádzajú alebo sa budú chcieť v budúcnosti uchádzať o dotáciu, je potrebné rešpektovať určité pravidlá, teda pri akomkoľvek zásahu, ktorý mení hmotnú podstatu národnej kultúrnej pamiatky (NKP), ako sú napr. upravovanie profilov pivníc, rozširovanie a prepájanie chodieb, 
úprava alebo zmena tvaru a materiálu vstupných portálov na teréne a pod., je potrebné vopred požiadať o odborné vyjadrenie KPÚ Košice, ktorý určí podmienky, za ktorých je požadovaný zásah prípustný bez poškodenia či zničenia pamiatkových hodnôt. Nakoniec to potvrdzuje aj prax, že je to i v ich záujme. Stalo sa napr., že sused z neznalosti komplexnej situácie odrazil vodu zo svojej do susedovej pivnice, prípadne razením chodby „na čierno“ sa prebúral k susedovi, resp. spôsobil mu škodu, alebo nepovoleným vstupom s ťažším vozidlom, ktoré by sa podľa dopravného značenia v pamiatkovej zóne pivníc nemalo vôbec pohybovať, spôsobil preťaženie klenby pivnice pod komunikáciou a teda jej deštrukciu a pod.“

Ako ste spokojní s dodržiavaním zásad ochrany pamiatok v tomto vinohradníckom regióne?

Pavol Hriň: „Disciplína vlastníkov pivníc nie je na želateľnej úrovni, pričom KPÚ z pochopiteľných dôvodov nemôže vedieť o každom „na čierno“ vykonanom zásahu, pretože nemá na to ani ľudské kapacity, ani nie je tu prítomný jeho zástupca dennodenne pri každej NKP. Dokonca sa v tomto konkrétnom prípade ani nemôže vo všetkom spoľahnúť na príslušný všeobecný stavebný úrad, pretože ten sleduje stavebné činnosti, vykonávané na povrchu terénu, teda nie pod zemou. Činnosti vykonávané pod zemou spadajú do kompetencie banského úradu, ten je však príliš ďaleko a možno ani o pivniciach nevie, keďže sa prioritne zaujíma o ťažbu nerastných surovín, príp. podzemné cestné diela (napr. tunely).“

Azda z toho plynú hrozby, ktoré by pamiatku 
nenávratne zničili?