Korzár logo Korzár Dolný Zemplín
Nedeľa, 7. august, 2022 | Meniny má Štefánia

Východniarky považujú diskrimináciu v práci za niečo normálne

Medzi mužmi a ženami býva v práci obrovský rozdiel, ešte viac sa to ukazuje pri porovnávaní jednotlivých regiónov.

Oľga Pietruchová. Je expertka a lektorka pre nediskrimináciu a rodovú rovnosť.Oľga Pietruchová. Je expertka a lektorka pre nediskrimináciu a rodovú rovnosť. (Zdroj: archív O. P.)

Slovensko má v oblasti pracovného práva či zákazu diskriminácie modernú legislatívu. Napriek tomu je medzi mužmi a ženami v práci obrovský rozdiel, ešte viac sa to ukazuje pri porovnávaní jednotlivých regiónov.

TREBIŠOV. Na východnom Slovensku sa napríklad ženy boja na znevýhodňovanie upozorniť, v Bratislave by také problémy zamestnávateľom len tak neprešli. Zhovárali sme sa s OĽGOU PIETRUCHOVOU, riaditeľkou Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Štatistiky už niekoľko rokov ukazujú na veľké hospodárske a ekonomické roz
diely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Má to vplyv aj na príjmy v samotných rodinách a u žien. Je relevantná odpoveď na to, prečo sa tie rozdiely dlhé roky týmto smerom vyvíjali?

„Regionálne rozdiely, najmä medzi hlavným mestom a vzdialenejšími regiónmi, existujú asi v každej krajine, ale u nás sú naozaj mimoriadne veľké. Týka sa to nielen ekonomických rozdielov a životnej úrovne, ale aj postavenia žien a vnímania, resp. pociťovania diskriminácie. Nedávny výskum jednej banky sa zaoberal znevýhodnením žien na trhu práce, kde sa ukázalo, že oveľa silnejšie vnímajú diskrimináciu ženy na západnom Slovensku a najmä v Bratislave, kým na strednom a východnom Slovensku akoby boli ženy menej znevýhodňované. Samozrejme, toto nezodpovedá realite, ktorá je skôr opačná. Je to skôr dôkaz toho, že mnohé znevýhodnenia si ženy v menej rozvinutých regiónoch vôbec nevykladajú ako diskrimináciu, ale považujú svoje problémy za niečo normálne, čo sa ženám jednoducho deje, za „ženský údel“. Príklady predavačiek z Košíc či pred pár rokmi známe prípady šičiek z Hencoviec, pracujúcich za neúnosných podmienok a mizerný plat, sú pritom iba špička ľadovca. Zamestnávateľom v Bratislave by takýto prístup tak ľahko neprešiel, ale v regióne s vysokou nezamestnanosťou si žena rozmyslí, či sa bude sťažovať a riskovať, že príde o prácu, pretože na jej miesto už čakajú ďalšie.“

Existuje u nás dostatočná legislatíva, ktorá by zabraňovala takémuto vývoju?

„Naša legislatíva v oblasti pracovného práva či zákazu diskriminácie je moderná a progresívna. Druhá vec je jej uplatňovanie a vymožiteľnosť v praxi. Ja stále hovorím, že máme pokrokovejšiu legislatívu ako spoločnosť.“

Ministerstvo práce je istý garant ochrany ženy, najmä v rovnosti príležitostí na trhu práce. Existuje možnosť, ako odstraňovať horizontálnu a vertikálnu segregáciu na trhu práce?

„Sme si vedomí toho, že ženy u nás sú v oblasti pracovného procesu konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a vzdelávanie tvoria ženy až okolo 80 percent pracovnej sily a v oblasti verejnej správy 70 percent. V súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba približne 40 percent zo všetkých zamestnaných. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadá približne 2,5 mužov podnikateľov; pri podnikajúcich so zamestnancami až takmer 3 muži. Samozrejme, je asi prehnané očakávať, že ženy a muži budú mať paritné zastúpenie vo všetkých oblastiach, teda fifty-fifty. Nejaké rozdiely sú prirodzené a ženy inklinujú skôr k oblastiam týkajúcim sa starostlivosti o druhých a práci s ľuďmi alebo deťmi. Avšak takáto silná koncentrácia len v niekoľkých sektoroch spôsobuje aj negatívne javy, napr. nižšiu spoločenskú prestíž a horšie odmeňovanie. To zas vedie k tomu, že muži majú o tieto oblasti ešte nižší záujem a máme tu uzavretý kruh. Navyše, aj v silne feminizovaných oblastiach, ako sú škol-
stvo či zdravotníctvo, zastávajú najvyššie funkcie ženy len veľmi zriedka. Štandardný obraz je škola so samými učiteľkami, s výnimkou muža riaditeľa. Z pozície štátu je pomerne ťažké robiť opatrenia na odstraňovanie týchto rozdielov; nemôžete prikázať niekomu, čo má ísť študovať. Preto sú skôr vhodné rôzne osvetové a motivačné kampane a, samozrejme, zlepšovanie podmienok a najmä zvyšovanie platov v daných sektoroch. To sa neustále deje, aj keď stále tie rezervy sú. Obdobne je to so zastúpením žien v rozhodovaní, tiež je to téma, ktorú sa skôr snažíme otvárať rôznymi akciami, ako boli aj konferencia 26. apríla a panelová debata s úspešnými ženami v biznise.

Darí sa vytvárať systémové opatrenia na zosúlaďovanie rodinného, osobného a pracovného života?

„Zosúladenie rodinného a pracovného života je jedna z prioritných tém pre naše ministerstvo. Minulý rok bol implementovaný národný projekt Rodina a práca, ktorého cieľ bol zlepšenie podmienok pre zosúladenie rodinného a pracovného života žien, a to podporou zvýšenia počtu flexibilných zariadení starostlivosti o deti, čím sa uľahčil návrat žien do pracovného procesu. V projekte boli podporené aj nové pracovné miesta s flexibilnou formou práce ako domáca práca, delené pracovné miesta, telepráca aj kratší pracovný úväzok, pokiaľ boli obsadené matkami s dieťaťom pred nástupom do školy. V rámci projektu bolo vytvorených 33 detských kútikov a zamestnaných 1 400 matiek malých detí. Podpora týchto aktivít bude pokračovať z operačného programu Ľudské zdroje aj v rámci nového programového obdobia. Zároveň sa bude zvyšovať počet jaslí a materských škôl, keď sa plánuje vybudovanie 80 takýchto zariadení. V neposlednom rade je to aj zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 280 eur. Rozhodujúcu úlohu pri zriaďovaní predškolských zariadení, ako sú škôlky, majú však samosprávy. Rodičia sa síce často sťažujú na štát, keď nedostanú miesto v škôlke, ale v skutočnosti je to kompetencia samosprávy, teda miest a obcí. Je dobré, že sa o tejto téme hovorí a tým sa vytvára tlak aj smerom k mestám a obciam, aby vychádzali pracujúcim rodičom, najmä matkám, v ústrety.“

Nie je tajnosť, že nízke príjmy žien v porovnaní s rovnakými pracovnými pozíciami s mužmi, ale aj vo všeobecnosti, majú dopad na neskoršie dôchodky, čo iste súvisí s feminizáciou chudoby.

Dočítajte tento článok
s predplatným Korzar.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde vybavíte žiadosť o hypotéku bez návštevy pobočky?
  2. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  7. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  6. Tetovanie a piercing - aké zdravotné riziká môžu spôsobiť?
  7. Aké sú vízie slovenských vodičov a architektov?
  8. Toto sú vízie slovenských vodičov a architektov
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 134
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 6 823
  3. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 216
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 315
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 203
  6. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 986
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 487
  8. First moment: Maldivy, Maurícius či Mexiko na dosah jedným letom 2 458

Blogy SME

  1. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  2. Viera Spišáková: Trapas technický
  3. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  4. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  5. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  6. Matúš Grznár: Výzva Igorovi Matovičovi k sebareflexii a odstúpeniu.
  7. Štefan Vidlár: Bola jedna rodina
  8. Marián Kozák: Festival "Európskeho ľudového remesla" v Kežmarku 2022
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 53 728
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 057
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 679
  4. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 124
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 878
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 471
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 169
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Roman Kříž je právnik a tvorca českého start-upu Bene Meat Technologies, v ktorom pestujú kultivované mäso. V roku 2016 založil Libertariánsky inštitút. V roku 2019 kandidoval za stranu Svobodní do Európskeho parlamentu.

V Českom start-upe pestujú hovädzinu.


2. aug
Peter Schutz.

Žiadnu opozičnú zmluvu netreba.


7 h
Jadrová elektráreň v Záporoží.

K úniku radiácie po útoku nedošlo.


6 h
Rusko neútočí len na školy, v ktorých prespávajú ukrajinskí vojaci.

Správa mala byť ťažšie zneužiteľná ruskou propagandou.


2 h

Blogy SME

  1. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  2. Viera Spišáková: Trapas technický
  3. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  4. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  5. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  6. Matúš Grznár: Výzva Igorovi Matovičovi k sebareflexii a odstúpeniu.
  7. Štefan Vidlár: Bola jedna rodina
  8. Marián Kozák: Festival "Európskeho ľudového remesla" v Kežmarku 2022
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 53 728
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 057
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 679
  4. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 124
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 878
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 471
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 169
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťZatvoriť reklamu