Korzár logo Korzár Dolný Zemplín
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Východniarky považujú diskrimináciu v práci za niečo normálne

Medzi mužmi a ženami býva v práci obrovský rozdiel, ešte viac sa to ukazuje pri porovnávaní jednotlivých regiónov.

Oľga Pietruchová. Je expertka a lektorka pre nediskrimináciu a rodovú rovnosť.Oľga Pietruchová. Je expertka a lektorka pre nediskrimináciu a rodovú rovnosť. (Zdroj: archív O. P.)

Slovensko má v oblasti pracovného práva či zákazu diskriminácie modernú legislatívu. Napriek tomu je medzi mužmi a ženami v práci obrovský rozdiel, ešte viac sa to ukazuje pri porovnávaní jednotlivých regiónov.

TREBIŠOV. Na východnom Slovensku sa napríklad ženy boja na znevýhodňovanie upozorniť, v Bratislave by také problémy zamestnávateľom len tak neprešli. Zhovárali sme sa s OĽGOU PIETRUCHOVOU, riaditeľkou Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Štatistiky už niekoľko rokov ukazujú na veľké hospodárske a ekonomické roz
diely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Má to vplyv aj na príjmy v samotných rodinách a u žien. Je relevantná odpoveď na to, prečo sa tie rozdiely dlhé roky týmto smerom vyvíjali?

„Regionálne rozdiely, najmä medzi hlavným mestom a vzdialenejšími regiónmi, existujú asi v každej krajine, ale u nás sú naozaj mimoriadne veľké. Týka sa to nielen ekonomických rozdielov a životnej úrovne, ale aj postavenia žien a vnímania, resp. pociťovania diskriminácie. Nedávny výskum jednej banky sa zaoberal znevýhodnením žien na trhu práce, kde sa ukázalo, že oveľa silnejšie vnímajú diskrimináciu ženy na západnom Slovensku a najmä v Bratislave, kým na strednom a východnom Slovensku akoby boli ženy menej znevýhodňované. Samozrejme, toto nezodpovedá realite, ktorá je skôr opačná. Je to skôr dôkaz toho, že mnohé znevýhodnenia si ženy v menej rozvinutých regiónoch vôbec nevykladajú ako diskrimináciu, ale považujú svoje problémy za niečo normálne, čo sa ženám jednoducho deje, za „ženský údel“. Príklady predavačiek z Košíc či pred pár rokmi známe prípady šičiek z Hencoviec, pracujúcich za neúnosných podmienok a mizerný plat, sú pritom iba špička ľadovca. Zamestnávateľom v Bratislave by takýto prístup tak ľahko neprešiel, ale v regióne s vysokou nezamestnanosťou si žena rozmyslí, či sa bude sťažovať a riskovať, že príde o prácu, pretože na jej miesto už čakajú ďalšie.“

Existuje u nás dostatočná legislatíva, ktorá by zabraňovala takémuto vývoju?

„Naša legislatíva v oblasti pracovného práva či zákazu diskriminácie je moderná a progresívna. Druhá vec je jej uplatňovanie a vymožiteľnosť v praxi. Ja stále hovorím, že máme pokrokovejšiu legislatívu ako spoločnosť.“

Ministerstvo práce je istý garant ochrany ženy, najmä v rovnosti príležitostí na trhu práce. Existuje možnosť, ako odstraňovať horizontálnu a vertikálnu segregáciu na trhu práce?

„Sme si vedomí toho, že ženy u nás sú v oblasti pracovného procesu konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a vzdelávanie tvoria ženy až okolo 80 percent pracovnej sily a v oblasti verejnej správy 70 percent. V súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba približne 40 percent zo všetkých zamestnaných. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadá približne 2,5 mužov podnikateľov; pri podnikajúcich so zamestnancami až takmer 3 muži. Samozrejme, je asi prehnané očakávať, že ženy a muži budú mať paritné zastúpenie vo všetkých oblastiach, teda fifty-fifty. Nejaké rozdiely sú prirodzené a ženy inklinujú skôr k oblastiam týkajúcim sa starostlivosti o druhých a práci s ľuďmi alebo deťmi. Avšak takáto silná koncentrácia len v niekoľkých sektoroch spôsobuje aj negatívne javy, napr. nižšiu spoločenskú prestíž a horšie odmeňovanie. To zas vedie k tomu, že muži majú o tieto oblasti ešte nižší záujem a máme tu uzavretý kruh. Navyše, aj v silne feminizovaných oblastiach, ako sú škol-
stvo či zdravotníctvo, zastávajú najvyššie funkcie ženy len veľmi zriedka. Štandardný obraz je škola so samými učiteľkami, s výnimkou muža riaditeľa. Z pozície štátu je pomerne ťažké robiť opatrenia na odstraňovanie týchto rozdielov; nemôžete prikázať niekomu, čo má ísť študovať. Preto sú skôr vhodné rôzne osvetové a motivačné kampane a, samozrejme, zlepšovanie podmienok a najmä zvyšovanie platov v daných sektoroch. To sa neustále deje, aj keď stále tie rezervy sú. Obdobne je to so zastúpením žien v rozhodovaní, tiež je to téma, ktorú sa skôr snažíme otvárať rôznymi akciami, ako boli aj konferencia 26. apríla a panelová debata s úspešnými ženami v biznise.

Darí sa vytvárať systémové opatrenia na zosúlaďovanie rodinného, osobného a pracovného života?

„Zosúladenie rodinného a pracovného života je jedna z prioritných tém pre naše ministerstvo. Minulý rok bol implementovaný národný projekt Rodina a práca, ktorého cieľ bol zlepšenie podmienok pre zosúladenie rodinného a pracovného života žien, a to podporou zvýšenia počtu flexibilných zariadení starostlivosti o deti, čím sa uľahčil návrat žien do pracovného procesu. V projekte boli podporené aj nové pracovné miesta s flexibilnou formou práce ako domáca práca, delené pracovné miesta, telepráca aj kratší pracovný úväzok, pokiaľ boli obsadené matkami s dieťaťom pred nástupom do školy. V rámci projektu bolo vytvorených 33 detských kútikov a zamestnaných 1 400 matiek malých detí. Podpora týchto aktivít bude pokračovať z operačného programu Ľudské zdroje aj v rámci nového programového obdobia. Zároveň sa bude zvyšovať počet jaslí a materských škôl, keď sa plánuje vybudovanie 80 takýchto zariadení. V neposlednom rade je to aj zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 280 eur. Rozhodujúcu úlohu pri zriaďovaní predškolských zariadení, ako sú škôlky, majú však samosprávy. Rodičia sa síce často sťažujú na štát, keď nedostanú miesto v škôlke, ale v skutočnosti je to kompetencia samosprávy, teda miest a obcí. Je dobré, že sa o tejto téme hovorí a tým sa vytvára tlak aj smerom k mestám a obciam, aby vychádzali pracujúcim rodičom, najmä matkám, v ústrety.“

Nie je tajnosť, že nízke príjmy žien v porovnaní s rovnakými pracovnými pozíciami s mužmi, ale aj vo všeobecnosti, majú dopad na neskoršie dôchodky, čo iste súvisí s feminizáciou chudoby.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte Korzar.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C42XZ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M42XZ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 991
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 842
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 10 928
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 136
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 053
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 425
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 624
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 596
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 584
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 232
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V Košiciach pokračuje celomestské testovanie

K dispozícii je 63 odberných miest.

Testovanie v areáli oceliarní.

Veterinár napísal Krajčímu. Nechápe, prečo nemôže testovať

Stretol sa aj s prípadom, že tyčinky do nosa ľuďom vkladal masér.

Veterinár najprv Ag testy vyhodnocoval, potom už nemohol.
Dekan Daniel Pella by lyžovanie povolil, ak by mohlo prísť len obmedzené množstvo ľudí.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu