Pravoslávni veriaci oslavovali Veľkú noc. Nechýbal im oheň z Jeruzalema

Pravoslávni veriaci sa naďalej riadia juliánskym kalendárom, a preto slávia cirkevné sviatky s miernym posunom.

Aj keď sa už veľa farností prispôsobilo celospoločenskému trendu, naďalej ostávajú mestá a obce, ktoré slávia sviatky po starom. Výnimkou nie je ani Zemplín.

MICHALOVCE. Určovanie dátumu sviatkov sa riadi podľa presných pravidiel. Zatiaľ čo u Židov pojem Pascha – Pesach znamená pripomenutie si vyvedenie Izraelitov z Egypta, u kresťanov je synonymom pre vzkriesenie. Preto sa obdobie od začiatku pôstu až po Päťdesiatnicu označuje ako paschália.

Tradícia vedie veriacich k používaniu juliánskeho kalendára aj v súčasnosti. „Pravoslávne národy vo svete sa ním stále riadia. Pascha je pravidlom,“ vysvetlil spôsob datovania absolvent Pravoslávnej fakulty Matúš Kostičák.

Pôst má v celom slávení zvláštny význam. Človek počas pôstu okrem nekonzumovania živočíšnych produktov nadobúda zmeny aj akousi sebareflexiou.

Počas strastného týždňa (týždeň pred Paschou) si veriaci pripomínajú priamo udalosti zo života Ježiša.

Vzácny oheň súčasťou slávenia

Symboliku obradov podčiarkuje prínos Blahodarného ohňa z chrámu Božieho hrobu z Jeruzalema, kde v časti chrámu zvanej Kuvuklia, počas soboty veľkonočných sviatkov pravidelne schádza oheň už 2000 rokov.

Celý proces sprevádzajú tajomné záblesky svetla a zaujímavosťou je, že oheň prvých pár minút nepáli.

„Keďže Srbi a Rusi posielajú do Jeruzalema po oheň vládny špeciál, oheň sa rozšíri po svete do niekoľkých hodín. V minulosti to tak nebolo, no posledných pár rokov aj zo Slovenska chodí delegácia čakať na oheň do Rumunska. Potom postupne z juhu na sever navštevujú v noci každú väčšiu farnosť, z ktorých sa do pár hodín dostane oheň do všetkých kútov Slovenska. V Michalovciach to vychádza približne v čase slúženia Paschalnej Utierne, keď sa tma vo svetlo a smútok v radosť láme nie len v liturgickom ponímaní, ale aj v skutočnosti,“ povedal Matúš Kostičák.

Nechýbajú ani pochúťky a zvyky

Veriaci tradične prichádzajú do chrámov, kde dochádza k sväteniu pokrmov.

Symbolické pokrmy ako vajíčka, hrudky, koláče, či šunku obohacujú prosforou, ktorú im do košíka pridáva kňaz.

Slávenie sviatkov pravoslávnymi veriacimi prebieha v iných krajinách aj netypicky. Napríklad na Ukrajine do slávenia zapájajú aj svojich zosnulých.

V nedeľu, týždeň po Veľkej Noci, chodia na hroby, kde svätia pokrmy a slávia aj tam. V západných krajinách slávia Veľkú noc aj oslavami, kde nechýbajú hurónske pokriky či ohňostroje.