Možno gény umelca alebo prostá náhoda priviedli Jána Ferka k založeniu Gitarového múzea. Svojou otvorenosťou a priateľskosťou sa mu podarilo zozbierať neuveriteľné množstvo exponátov a zanechal tak pre budúce generácie krásny odkaz.
SOBRANCE. Ján Ferko bol kreatívny umelec a muzikant v jednom. Hral na base a taktiež pôsobil aj v kapele, a to v čase, keď muzikanti nemali ani zďaleka také možnosti, ako napríklad dnes.
Aj napriek jeho skonu myšlienka neumiera a pomyselnú zberateľskú štafetu preberá jeho syn Imrich Ferko (36).
Pátranie po prvej gitare
Zohnať kvalitné hudobné nástroje bolo a aj je obzvlášť ťažké. Podľa syna Imricha práve to ho priviedlo až k zberateľskej vášni, ktorej podstatou bolo, že hľadal svoju prvú gitaru.
„Všetko sa odohrávalo už v čase, keď aktívne nehral, ale nechcel sa nadobro s hudbou rozlúčiť. Svoju prvú gitaru dostal na 15. narodeniny pod stromček. Pri tej príležitosti vznikla aj fotografia a podľa nej vedel, ako táto jeho prvá gitara vyzerala a čo mal teda hľadať,“ povedal Imrich.
Jeho zručnosť a dobrácka povaha zahrali do kariet, a keď sa dal do hľadania, objavili sa mnohí, ktorí mu chceli pomôcť. Jeho zbierka sa rozrastala.
„Málokto dnes verí, že zbierka vznikla na dobrovoľnom odovzdaní daru, gitary.“
Jána fascinovala téma gitár až do takej miery, že sa v prvom rade snažil zistiť, aké jednotlivé typy sa vyrábali v bývalom Československu. Hľadal napríklad kusy, ktoré sa vyrábali pod značkou Resonet a Jolana.
„Nezaujímal sa len konkrétne o značku, ale aj o rôzne alternatívy. Takže vznikla ucelená zbierka gitár vyrábaných v Československu, od prvotných až po posledné kusy, vyrobené v 90-tych rokoch. V zbierke sa nachádza relatívne dosť aj zahraničných exponátov, poľských, talianskych, nemeckých, či zaujímavé bulharské. Myšlienkou múzea bolo ukázať súčasníkom, s akými problémami museli bojovať hudobníci v čase Big beatu,“ vysvetlil Imrich.
V múzeu sa nachádzajú aj elektrónkové rádiá, ktoré sa kedysi prerábali na zosilňovače, ale aj klávesy Martina Husovského.
Myšlienka múzea
Gitary sa spočiatku sústreďovali v dome, ale ako postupne ich počet rástol, vyvstala otázka, čo ďalej.
„Absolvovali sme výstavy v Sobranciach, Michalovciach, Košiciach, Bratislave, na bratislavskej lýre, v Prahe. Postupne začali prichádzať podnety od divákov. Žiadalo si to ucelený priestor, ktorý otec časom našiel. Všetko sa to dialo veľmi spontánne, prevažne na dobrovoľníckej báze. Dostal veľa ponúk od firiem, ktoré gitary vyrábali, aby svoju zbierku presunul. Prišlo množstvo ponúk zo Slovenska, aj zahraničia. Záujem o odkúpenie zbierky bol a je stále veľký.“
Pred dvomi rokmi odkúpilo občianske združenie, zaoberajúce sa fungovaním múzea početnú zbierku, čím sa výrazne zvýšil jej počet. V súčasnosti múzeum obsahuje viac ako 1000 exponátov.
Zbierku sa postupne podarilo rozšíriť o rôzne dobové predmety. Súčasťou expozície je okrem gitár aj množstvo doplnkov používaných v 60-tych rokoch v období big beatu.
Množstvo zosilňovačov, rádií, efektov, ale i mixážnych pultov, či nahrávacích zariadení, taktiež aj množstvo fotografických prístrojov. Súčasťou zbierky je aj niekoľko desiatok dobových klávesových nástrojov.
Unikátna zbierka
Hodnotu múzea zvyšuje i fakt, že veľké množstvo exponátov bolo darom múzeu.
„Aj napriek citovým väzbám pokladali majitelia gitár za česť uložiť gitary práve do tejto unikátnej zbierky. V tejto kategórii sú aj vzácne gitary od špičkových gitaristov a známych hudobných osobností. Hudobníci ako Petr Janda, Maťo Ďurinda, Petr Kaplan, Vlado Železňák darovali otcovi vlastné nástroje, čím podporili dôležitosť myšlienky tohto múzea.“
Napríklad Petr Janda z legendárnej skupiny Olympic daroval múzeu gitaru s označením 27, na ktorej zahral prvé zo svojich najznámejších hitov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
