Postupne sa z euroidealistky stala eurorealistka. Tokaj považuje MARIETA OKENKOVÁ za náš zlatý národný poklad. Ak by sme potravinami neplytvali, dokázali by sme nakŕmiť až tri miliardy ľudí.

Váš životopis je veľmi inšpirujúci pre mnohých mladých ľudí. Svoju profesiu však obohacujete aj o činnosť v odbore pôdohospodárstvo, je to náhoda alebo zámer?

„Počas štúdia práva som sa zaujímala o európsku politiku. Vtedy nebolo ešte možné študovať špecificky európske právo, tak som absolvovala viacero letných škôl práva v zahraničí. Nadchli ma myšlienky, ktoré boli pri zrode Európskeho spoločenstva, najmä spolupráca krajín rokujúcich za spoločným stolom. Mala som príležitosť sa priamo podieľať na prístupovom procese SR do EÚ. Či už na Ministerstve zahraničných vecí SR na Odbore hlavného vyjednávača, kde som ako stážistka prvý rok po vysokoškolskom štúdiu vypracovala Štatút hlavného vyjednávača SR a Štatút pracovných skupín. Odtiaľ som prešla cez Úrad vlády SR, Inštitút pre aproximáciu práva následne na Ministerstvo pôdohospodárstva SR, kde som nastúpila v lete v roku 2001. Hneď pri mojom nástupe sa otvorila negociačná kapitola Poľnohospodárstvo.“

Zo začiatku pre vás ako právničku bolo asi ťažké rozlíšiť všetky druhy hospodárskych zvierat?

„Áno, nepopieram, ale postupne som sa to naučila. Náš prístupový proces do EÚ bol pre mňa veľkou školou života, bol jedinečný, dynamický a náročný, museli sme dobehnúť ostatné krajiny, ktoré už rok pred nami negociovali. Táto práca ma veľmi bavila a napĺňala. Po skončení negociácií som začala pôsobiť ako hovorkyňa SR v Osobitnom výbore pre poľnohospodárstvo, ktorý zodpovedá za prípravu práce Rady ministrov poľnohospodárstva a rybárstva. Tam som zistila, o čom je v skutočnosti rozhodovací proces vnútri EÚ. O hľadaní kompromisov, ktoré môžu počas zdĺhavého negociačného obdobia výrazne zmeniť pôvodné myšlienky, ktoré stáli pri zrode dokumentov. Tak som sa postupne stala z euro idealistu euro realistom. Stále však verím v potrebu spolupráce všetkých zainteresovaných partnerov, ak sa chceme vyvíjať a napredovať. Všetci sme na sebe navzájom závislí a nemôžeme napredovať, ak nepomôžeme napredovať spoločne s nami aj ostatným okolo nás. Počas materskej dovolenky som sa rozhodla doplniť si svoje vzdelanie aj v poľnohospodárskej oblasti a absolvovala som doktorandské štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja.“

Považujete za zmysluplné zastupovať Slovensko na medzinárodnom poli práve v tejto oblasti?

„Spoločná poľnohospodárska politika EÚ si to priamo vyžaduje. Poľnohospodárstvo je plne regulované z Bruselu a manévrovací priestor na národnej úrovni je veľmi obmedzený a podlieha tiež bruselským pravidlám. Pre naozaj zmysluplné zastupovanie a dosiahnutie konkrétnych výsledkov však považujem inštitucionálnu pamäť, t. j. zachovať na rezorte personálne kapacity, ktoré vedia prečo sa v tejto etape nachádzame a aký je kontext. To je možné len na základe skúsenosti a dlhodobej participácie na rozhodovacích procesoch v rámci EÚ. Niekedy je ťažko pochopiteľné, prečo je poľnohospodárska politika EÚ taká, aká je, bez poznania historického kontextu a vývoja, ktorým prešla. Druhým rozhodujúcim faktorom sú osobné kontakty na Komisii s ľuďmi, ktorí vám vedia poradiť a usmerniť vás, aby ste skutočne dosiahli to, o čo usilujete. Tretím faktorom je spolupráca s ostatnými krajinami za rokovacím stolom, ale najmä mimo neho. To sú stretnutia či už formálneho alebo neformálneho charakteru v zákulisí oficiálnych rokovaní na presondovanie pozícií a na lepšie zdôvodnenie alebo vysvetlenie našej pozície.“ 

Vo funkcii diplomatickej hodnosti radkyňa pracujete na Veľvyslanectve SR v Ríme necelé štyri roky. Avšak v súvislosti so zastúpením SR v medzinárodných organizáciách FAO (Organizcia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) a WFP (Svetový potravinový program OSN) ste prešli už mnohými významnými funkciami. Ktorá bola pre Slovensko najväčším prínosom?