Michalovčanky ostali pod vysnívanou debnou

Reprezentovali Slovensko. Zľava hore: Zuzana Selecká, Karin Bačíková, Katarína Mulíková, Natália Hasáková, Bibiána Štefaniková, Michaela Štefanová, Františka Solárová, Vladimíra Bajčiová, zľava dole: Kristína Dilíková, Adriána Holejová, Lenka Holubová.
Reprezentovali Slovensko. Zľava hore: Zuzana Selecká, Karin Bačíková, Katarína Mulíková, Natália Hasáková, Bibiána Štefaniková, Michaela Štefanová, Františka Solárová, Vladimíra Bajčiová, zľava dole: Kristína Dilíková, Adriána Holejová, Lenka Holubová. (Autor: wladis)
Sportnet|24. mar 2016 o 00:00

Mladé hádzanárky z michalovského gymnázia Pavla Horova sa zastavili tesne pred medailovým pódiom 23. MS stredných škôl.

Takmer dvetisíc kilometrov museli prekonať mladé hádzanárky z michalovského gymnázia Pavla Horova, aby sa zastavili tesne pred medailovým pódiom 23. MS stredných škôl vo francúzskom Rouene.

MICHALOVCE. Únavu z viac ako týždňového pobytu, i zo siedmich odohratých duelov a nakoniec aj z precestovaných kilometrov sa z očí 17- ročnej Michaely Štefánovej nepodarilo vymazať ani po výdatnom spánku po návrat.

„Bolo to naozaj únavné a keď k tomu pridám aj neúspešný záverečný finiš na podujatí, keď nám tesne ušli medaily... ani sa mi rozprávať nechce,“ ťažko sme páčili prvé slová košickej odchovankyne, ktorá od leta 2015 háji farby michalovskej Iuventy.

„Začali sme vo veľkom štýle, keď sme jednému z top favoritov Dánsku uchmatli bod po remíze 20:20. Tým sa začala naša parádna jazda a postupne sme v skupine zdolali Izrael 31:15, Rakúsko 23:17 a Grécko 27:24. Rovnako sme pokračovali i vo štvrťfinále proti Turecku, ktoré sme zdolali 28:23. Až sme narazili na konečného víťaza Maďarky. Podľahli sme im 22:32 i preto, že naša jediná brankárka Katarína Mulíková dokončila turnaj po zranení iba s obrovským sebazaprením. Potom sme už nestačili ani na Slovinky v boji o tretie miesto a po prehre 22:29 nám zaostala iba nepopulárna zemiaková medaila. Škoda, vyzeralo to nádejnejšie, ale v konkurencii dvadsiatich tímov to určite zlý výsledok nie je,“ pozrela sa reálne o pár dní späť Michaela.

„Pre mňa to bol fantastický zážitok. Ktovie, či si napr. ešte niekedy proti Dánkam zahrám. Podujatie to bolo naozaj skvelé. Hralo sa vo viacerých halách. Súčasne prebiehal aj turnaj chlapcov, ale veľmi sme našich z Považskej Bystrice povzbudzovať nemali kedy, zápasy sa nám totiž križovali. Možno aj preto obsadili iba spodné priečky. V hľadisku stále niekto bol, ale je samozrejmé, že plno bolo iba na súbojoch domácich reprezentácií,“ opísala svoje dojmy odchovankyňa manželského trénerského páru Girdasovovcov.

„Do Michaloviec som išla za neporovnateľne lepšími podmienkami. Chcem sa neustále zlepšovať a najvýhodnejšie to ide iba v zemplínskom klube. Tréner František Vikartovský, ktorý nás vo Francúzsku viedol, nás zasväcuje do tajov špičkovej hádzanej a spolu s kolegom Ľubošom Hudákom, ktorý pôsobí pri staršom doraste, nás cepujú pre áčko. Všetky nás čaká ešte náročná cesta, ale keď chceme uspieť, musíme ju podstúpiť. A takýto šampionát, aký sme zažili v krajine galského kohúta, nás mohutne inšpiruje,“ uzavrela diškurz sympatická ľavoruká spojka.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Michalovčanky ostali pod vysnívanou debnou