Sviatky jari a Veľkej noci boli v minulosti popretkávané ľudovými tradíciami a zvykmi, ktoré každý dodržiaval. Oblievačka a šibačka je na ústupe, ale nájdu sa stále aj klasici, ktorí na tradičnú Veľkú noc nedajú dopustiť.
MICHALOVCE. Okrem prísneho pôstu, nechýbal na Veľkú noc deň očisty, svätenie pasky i spev po celej dedine.
„V ľudovom prostredí sa sviatky Veľkej noci spájajú s prvkami vítania jari a pripomínania udalosti Nového zákona, ako ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista,“ povedal etnológ Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
Vítanie jari sprevádzalo podľa Hrabovského vykonávanie rôznych úkonov, ktoré súviseli s prebúdzaním jari, zabezpečovaním zdravej úrody, statku i rodiny.
Prísny pôst v najsmutnejší deň
Veľkonočné obdobie je sprevádzané prísnym pôstom, ktorý trvá 40 dní.
„Pôst je prikázaný cirkevne, prenesený je zo Starého zákona (pascha) a Nového zákona (Ježiš sa postí v púšti). Počas tohto obdobia sa nesmú jesť určité jedlá, nemôže sa spievať ani tancovať,“ vysvetlil Hrabovský.
Šiesta pôstna nedeľa je označovaná za kvetnú, kedy sa svätia bahniatka. Tie sa podľa etnológa zvykli doma dávať za obrazy svätých a za trámy. Neskôr boli použité na ochranu pred búrkou.
Za deň očisty je považovaný zelený štvrtok.
„Pred svitaním si v tento deň zvykli ženy česať dlhé vlasy pod smutnou vŕbou, čo im malo zabezpečiť zdravé a pekné vlasy. Rodiny sa umývali v potoku, v studni alebo v rose, aby boli počas celého roka svieži a zdraví. Nechýbalo veľké upratovanie v domoch a maštaliach,“ povedal etnológ.
Zelený štvrtok bol v Zemplíne typický aj varením pirohov, ktoré boli plnené kapustou, tvarohom alebo lekvárom.
Počas Veľkého piatku platí najprísnejší pôst.
„Niekedy sa nejedlo žiadne jedlo, počas celého dňa. Nič sa nesadí a nesmie sa porušiť zem, čo súvisí s vrcholným potlačením svetských starosti a ponechaniu Bohu, ako stvoriteľovi zeme a zároveň po ukrižovaní je pochovaný Ježiš. Tento deň má označenie aj ako najsmutnejší,“ vysvetlil Hrabovský.
[content type="avizo-clanok" id="8157674" url-type="sme-article" title="Prečítajte si aj poznámku Magdy Haburovej" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/57/5747725/5747725.jpeg?rev=2"][/content]
Spev, oblievačka i šibačka
Všetky jedlá ľudia chystali počas Bielej soboty a v košíku na posvätenie nesmela chýbať takzvaná paska, čo je obradný koláč, šunka, klobásy, vajíčka, chren, soľ a syrec alebo hrudka, čo je syr z vajec.
Všetky dobroty boli prikryté obrúskom, chľebovkou.
„Zvyšky posväteného jedla, ktoré ľudia počas sviatkov nedojedli, zakopávali do zeme (do prvej brázdy), alebo naopak ničili v ohni, aby ich nebolo možné použiť na čarovanie.“
V Bielu sobotu pripravovali aj kraslice. Tradične ich zdobili nanášaním roztopeného vosku drievkom.
„Obľúbené boli najmä kvetinové vzory. Škrupiny dofarbili ponorením do cibuľového odvaru. Po ohriatí sa vosk zotrel a výsledkom boli svetlejšie motívy na tmavšom, cibuľou ofarbenom podklade. Potretie slaninou dodávalo pisankám lesk.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
