Kláštor premonštrátov v Lelesi je najstarší v zemplínskom regióne

V leleskom kláštore už nie je tak živo ako kedysi, ale naďalej slúži na cirkevné účely.

LELES. Pýchou obce Leles sú jej stredoveké pamiatky. Tamojší kláštor premonštrátov je najstarší v zemplínskom regióne. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1214. V časoch Uhorska bol hodnoverným miestom.

Kláštor mal kedysi strategickú polohu medzi Sárospatakom a Veľkými Kapušanmi.

V regióne sa darilo obchodu so soľou. Mnísi na seba vzali dôležité úlohy späté s notárstvom, overovaním úradných listín a archívnictvom. Ich ´pracovisko´ nebolo jediným hodnoverným miestom v Uhorsku. Iba na území dnešného Slovenska ich fungovalo osem. Označovali ich locus credibilis.

"Kláštorný komplex bol kedysi opevnený ako hrad. Žilo tu mnoho mníchov, každý mal svoju úlohu. Niektorí sa venovali písaniu, ďalší napríklad robili na poliach," ozrejmil starosta Lelesa Michal Zurbola.

Ako dodal, obec bola po stáročia centrom cirkevného, ako aj hospodárskeho života.

Interiér kláštorného kostola Nájdenia sv. Kríža so vzácnymi freskami.

Mnísi sa nebránili pokroku

Tunajší mnísi sa nebránili ani pokroku.

"Premonštráti na konci 19. storočia skúšali medzi prvými v regióne nový technický vynález doby, mechanickú sejačku," priblížil Peter Szakács, kanonik Rádu premonštrátov a administrátor leleskej farnosti.

Jeho predchodcovia sa tu navyše venovali vzdelávaniu i sociálnej práci. Pri kláštore fungovala škola a podľa historických prameňov aj špitál a chudobinec.

Súčasná podoba kláštora nie je pôvodná. Dnešný komplex budov nahradil predošlé, ktoré zničili požiar i tatársky vpád.

K výrazným prestavbám tu došlo v období, keď kláštor spravovali komendátori, teda svetskí zemepáni.

"Po návrate premonštrátov v roku 1697 bol následne celý komplex zbarokizovaný," priblížil Szakács.

Vzácne fresky z prvej polovice 14. storočia s vyobrazením posledného súdu, Michala Archanjela, stretnutia Krista s Veronikou, sv. Alžbeta vdova a uhorskí králi v kaplnke sv. Michala.

Je sa na čo pozerať

V areáli kláštora je teda na čo pozerať. Kostol Nájdenia sv. Kríža tu stojí už od 14. storočia. Podľa legendy v ňom kráľ Ondrej II. uložil srdce svojej zavraždenej manželky.

Vedľa stojaca kaplnka sv. Michala je tiež zo 14. storočia. Zdobia ju gotické fresky s motívmi posledného súdu, stretnutia Krista s Veronikou, Michala Archanjela či uhorských kráľov.

V období komunizmu sa im veľkej pozornosti nedostávalo. Kaplnku premenila vtedajšia moc na sklad umelých hnojív a v kláštore zriadila poľnohospodársku školu, ktorá sa neskôr presťahovala do Veľkých Kapušian.

Sakrálny komplex po zmene režimu vrátili premonštrátom z Jasova. Poškodené torzá fresiek neskôr zreštaurovali.

V leleskom kláštore už nie je tak živo ako kedysi, avšak naďalej slúži na cirkevné účely.

O nevšednú pamiatku sa často zaujímavú turisti.

V areáli sa pred pár rokmi konal archeologický výskum, ktorý priniesol viaceré zaujímavé nálezy. Podarilo sa tu objaviť pohrebisko z obdobia pred vznikom kláštora a rôzne materiály, medzi nimi mince, prstene, pozostatky náušníc či náhrdelníkov.