Už od malička milovala spev, no vybrala si hru na akordeóne. Osud ju však napokon aj tak priviedol späť. Dnes jej meno znamená kvalitu a zbory pod jej dirigentskou taktovkou tvoria absolútnu špičku.

Kde má korene váš vzťah k hudbe?

„Už ako dieťa ma veľmi bavil spev. Keď sme chodievali k starým rodičom, tak som spievala na celý autobus. Rodičia ma upozorňovali, že trochu tichšie. Na základnej škole som sa cítila veľmi dotknutá, keď učiteľka vybrala spievať z triedy iné dievčatá. Rodičia vedeli, že mám blízko k hudbe. Mali sme doma akordeón, tak ma prihlásili do ľudovej školy umenia do Sobraniec. Vystriedala som viacerých učiteľov a každý mi dal niečo iné. Môj posledný pedagóg Emil Bán ma nasmeroval na štúdium na konzervatóriu. Vyštudovala som hru na akordeóne.“

Ako ste sa od akordeónu dostali k spevu?

„Po skončení štúdia som sa vrátila späť na ľudovú školu umenia do Sobraniec, no už ako učiteľka. Na doplnenie úväzku mi riaditeľ Ladislav Pastír ponúkol hodiny zborového spevu. Vtedy som vôbec netušila, že sa tomuto budem dlhodobo venovať. Začínala som asi s trinástimi deťmi zo školskej družiny. Spievali sme jednoduché ľudové pesničky, no postupom času som spravila 
úpravy ľudových piesni a chcela som s nimi nacvičiť viachlasný spev.“

Pamätáte si na prvú?

„Prvá bola Červene kvitočky, druhá notoricky známa Prší, prší. Skúsili sme trojhlas, no nebolo to ono. Nevedela som prísť na to, čo robím zle. Aj keď som počas štúdia spievala v zbore, nikdy som neriešila metodiku. Preto som sa prihlásila na trojročné diaľkové štúdium pre zbormajstrov a začala som postupne všetko, čo som sa naučila, prevádzať do praxe. Veľkým zdrojom inšpirácie sa pre mňa stala pedagogička Viera Zacharová, ktorá je aj skvelá dirigentka zboru Collegium Technicum v Košiciach.“

Aké boli začiatky speváckeho zboru Magnólia?

„Zbor získal okolo 30-40 členov a v krátkom období sa mi podarilo pripraviť ho na krajskú súťaž v zborovom speve v Prešove. No a tam sme získali bronzové pásmo, čo bolo pre nás ako začínajúci zbor čosi úžasné. Mali sme však vysoké ambície a už vtedy nám porota povedala, že o nás ešte určite budú počuť. Prognóza sa začala napĺňať. Už na nasledujúcej súťaži detských speváckych zborov Mládež spieva sme získali zlaté pásmo s pochvalou poroty. Hneď nato sme šli na celoslovenskú súťaž do Prievidze. Na speváckej scéne sme boli nováčik a zaznamenali sme raketový štart. Získala som množstvo skúseností, nadviazali sme medzištátnu spoluprácu so speváckym zborom Cantemus Kórus Nyíregyháza. Mala som možnosť v praxi vidieť slávnu kodajovu metódu a tiež ich až fanatický prístup k zborovému spevu. Snažili sme sa ich pomyselne dobehnúť a už na nasledujúcej celoslovenskej súťaži sme obsadili prvé miesto a získali zlaté pásmo. Stali sme sa laureátom a toto postavenie sme si udržali nasledujúcich desať rokov.