V Galérii mestského kultúrneho strediska v Michalovciach (MsKS) ponúkajú návštevníkom pestrú paletu expozícií.

MICHALOVCE. Pri vstupe do galérie upúta interiér, pripomínajúci útulnú izbu. Expozícia upriami pozornosť návštevníka na tradíciu Zemplína, do ktorej spadá aj začiatok hrnčiarstva a výroby úžitkovej keramiky.

Pozdišovská keramika je známa

„Pozdišovská keramika s ľudovými motívmi, ku ktorým patrí folklór, sa dostala do povedomia aj v zahraničí. Ponúkaná expozícia je zostavená z troch častí. Zahŕňa keramiku, textílie a insitné obrazy. Tie sú vytvorené na ľanovom plátne,“ povedala Ivana Mochorovská, pracovníčka galérie MsKS.

Pozdišovská keramika prešla niekoľkými štádiami. Farby a tvary, ktoré sú pre ňu charakteristické teraz, sa v hrnčiarskych dielňach začali používať až v druhej polovici minulého storočia.

„Počas druhej svetovej vojny a krátko po nej sa kritériá na kvalitu keramiky a dekorovanie podstatne znížili. Dôležitá bola funkčnosť a objem keramických nádob. Čím väčšia bola nádoba, tým mala vyššiu hodnotu,“ hovorí etnograf Zemplínskeho múzea Jozef Hrabovský.

Predkovia boli šikovní

Výstava je prvou aktvitou, ktorú múzejníci pripravujú pri príležitosti 600. výročia prvej písomnej zmienky o hrnčiarstve v našom regióne.

„Vzácne predmety sú pripomienkou minulosti, ktorá je súčasťou života a formuje každého človeka jednotlivo. Presne tak, ako hrnčiar hlinu. Z nej potom vzniká krčah, tanier, džbán. Za každým vytvoreným keramickým dielom je konkrétny človek,“ hovorí Mochorovská.

Hrnčiarske výrobky, tkané textílie i insitné obrazy dokazujú šikovnosť, precíznosť, zručnosť a tvorivosť našich predkov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín