Žijú tu totiž katolíci aj pravoslávni veriaci.
MICHALOVCE. „U nás je dôležité, že sa stretávajú ľudia vyznávajúci kresťanstvo podľa západného a východného obradu. S tým súvisia trochu iné zvyky, hlavne v čase slávenia Vianoc. Napríklad veriaci východného obradu a pravoslávni slávili Vianoce až do druhej svetovej vojny vyložene iba 6. januára,“ informoval etnograf Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
V súčasnosti došlo k takému zmiešaniu a podvojnosti, že veriaci východného obradu slávia v decembrovom termíne, ale ešte jednu slávnosť si usporiadajú 6. januára.
Stridžie dni
V ľudovom prostredí sa prelínali rôzne zvyky, ktoré súviseli s uzavretím starého roka a hlavne s prípravou na vstup do ďalšieho obdobie.
„Počas celého decembra predchádzali Vianociam rôzne takzvané Stridžie dni. Ludia sa rôznymi magickými obradmi snažili zabezpečiť či už svoje obydlie, statok alebo rodinu pred vplyvom negatívnych síl. Noc naberá svoju moc a vždy sa jej pripisovala negatívna sila,“ povedal Hrabovský.
„Začínali už na svätú Katarínu a pokračovali svätým Ondrejom, mikulášskymi zvykmi a, samozrejme, svätou Luciou,“ prezradil Hrabovský.
Na sviatok svätej Lucie mali bosorky najväčšiu moc. „Na Luciu obchádzali väčšinou mladí ľudia príbytky a domácnosti, husím krídlom vymetali zlé sily z domácnosti. Tieto úkony súvisia viac s mágiu ako s nejakým oficiálnym náboženstvom,“ vysvetlil etnograf.
Veľmi častý prostriedok magických obradov bolo robenie hluku, či už trúbenie na trúbe alebo robenie rachotu za pomoci rôznych železných predmetov.
„Je možné a je aj otázne, či náhodou hlučné ohňostroje a oslavy sa nespájajú tiež s magickým obradom.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín