MICHALOVCE. História dokazuje, že medzi ľuďmi na dedinách, v mestách i šľachtických kaštieľoch boli výrazné rozdiely.
„Aj v minulosti to bolo o tom, že Vianoce majú byť bohaté a hojné, oproti všedným dňom. Všetko muselo byť v každej domácnosti upratané, nachystané a hostina bola veľmi bohatá,“ povedal etnológ Maroš Demko. Večera pozostávala z deviatich až dvanástich chodov.
Prísny pôst aj na Štedrý deň
Ľudia sa museli postiť a štedrovečerné jedlá boli bez mäsa. „Celé adventné obdobie súvisí s oficiálnou kresťanskou tradíciou, prikázaným pôstom. Dnes je to individuálne,“ vysvetlil etnológ.
Pre Zemplín boli typickými jedlami na dedinách kapustnica, ktorá bola bez mäsa, takzvané bobaľky s kapustou alebo tvarohom. Nechýbali oblátky, med, aby boli ľudia dobrí, ale i cesnak, ktorý zabezpečoval zdravie.
Okrem omáčky zo sliviek, mačanky s hríbmi, ľudia pripravovali aj posúchy, ktoré zalievali mliekom a posypali makom, symbolom bohatstva. Neskôr sa na štedrovečernom stole objavili aj ryby.
„Na stole muselo byť takmer všetko, čo sa počas roka urodilo a vypestovalo. Aj to, čo sa nedostalo priamo do jedál, bolo položené na stole. Napríklad rôzne strukoviny a obilniny,“ hovorí Demko.
„Typickým koláčom, ktorý piekli gazdiné v Štedrý deň, bol kračun. Je to biely koláč, do ktorého sa zvykli pridávať rôzne zrná, zapekali doň med, oblátku, cesnak i mak,“ prezradil Demko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
