Dnes stojí pred nádhernými ikonami a fundovane o nich rozpráva svojim fanúšikom. No nebolo to tak dávno, keď ešte netušila, že jej cesta sa uberie práve týmto smerom.

Ako ste v sebe objavili umelecké vlohy?

„Asi pred ôsmimi rokmi, keď moji synovia začali navštevovať folklórny súbor Jurošík v Michalovciach. Ako aktívny rodič som dostala príležitosť ukázať svoj talent, kreativitu a samozrejme šikovnosť. V súbore som sa spočiatku starala o kroje. Môj talent sa naplno prejavil vo chvíli, keď som začala na kroje vyšívať kontúry a zdobenia. Neskôr som kvôli úspore času zdobenia priamo maľovala. Postupne som si získala množstvo spokojných zákazníčok, ktoré odchádzali z mojej dielne s jedinečnými, ručne maľovanými šatami.“

Mal niekto vo vašej rodine bližší vzťah k umeniu?

„Môj otec celý život maľoval obrazy do chrámov. Sedávala som pri ňom a sledovala som ho, ako pracuje. Nikdy však nechcel písať ikony a to ma zaujalo. Otec bol taký klasický typ maliara. Potreboval mať svoj režim. Na raňajky káva, dobré jedlo. Až neskôr som pochopila, prečo sa tak vyhýbal písaniu ikon.“

Takže práve zvedavosť vás priviedla k ikonám?

„Áno, pretože ikona nie je obyčajný obraz a ikonopisec by sa mal riadiť pravidlami, ktoré mu určuje kánon. Raz ma oslovil istý priateľ a upozornil ma na kurz, ktorý sa zaoberal písaním ikon. Veľmi ma táto ponuka zaujala, nakoľko som už dlhší čas prejavovala aktívny záujem o ikony. Dozvedela som sa teda základné zásady, pravidlá a aj technologický postup, ako sa ikony píšu.“

Prečo sa v súvislosti s ikonami hovorí o ich písaní, nie o maľovaní?