MICHAL CEHLÁR (50) je dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, (F BERG) Technickej univerzity v Košiciach. Je vysokoškolským profesorom a zároveň predsedom alebo členom rôznych vedeckých rád, svetových združení, či členom Komisie pre klasifikáciu zásob Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR .
Vláda SR na zasadaní 4. 11. 2015 v Trebišove uznesením uložila ministrovi životného prostredia v spolupráci s ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, okresom Trebišov a združením tokajských obcí vypracovať správu o území Zemplín s perspektívou jeho začlenenia medzi geoparky a predložiť ju na rokovanie vlády do konca budúceho roka. Nazdávate sa, že je to reálne?
„Správu o území Zemplín, jej spracovanie ako podklad pre možnosť začlenenia územia medzi geoparky vidím ako úplne reálnu. Hodnotené skutočnosti a parametre územia pre jeho začlenenie medzi geoparky je štandardizované. Špecialisti pôsobiaci na našej fakulte sa problematikou dlhodobo zaoberajú, existuje bohatý výskum a jeho výsledky, ktoré sa dajú okamžite implementovať. Samozrejme, že Fakulta BERG ako jediná na Slovensku zaoberajúca sa geoturizmom má za sebou viacero úspešných projektov práve z oblasti Zemplína a práve znalosť územia, jeho špecifík vie pomôcť úspešnému zavŕšeniu tohto procesu. O to viac, ak budem konštatovať, že Fakulta BERG má s MŽP SR podpísané memorandum o spolupráci, v ktorom sa definujú strategické oblasti, ktorým sa fakulta venuje a kde je partnerom pre ministerstvo.“
Je nesporné, že územie južného Zemplína je nielen prírodne, ale aj geologicky zaujímavá lokalita, veď už od šesťdesiatych rokov tu chodievali školské výlety a skúmali odtlačky rôznych rastlín do kameňa a podobne. Čiže, pamätajú nejaké milióny rokov pred letopočtom?
„Celá naša Zem je jedno neskutočné miesto, kde vývoj zaznamenáva stopy po živote. Geologická stavba, jej vývoj, formovanie kontinentov, výskyt všetkých foriem života, moria, oceány formovali stavbu i na Zemplíne. Práve výskum, ktorý je realizovaný Fakultou BERG ako pokračovateľkou Banskej akadémie v Banskej Štiavnici založenej v roku 1762 panovníčkou Máriou Teréziou, najstaršou technickou vysokou školou na svete, je unikátny. Naši pracovníci, ktorí dlhodobo bádajú v tejto oblasti sú tí, ktorí sa venujú hlavne vyhľadávaniu uhľovodíkov, surovín, ktoré vznikli vďaka organickým látkam. Výskyt odtlačkov rôznych rastlín je znakom charakterizujúcim miesto a čas existencie určitého biologického alebo živočíšneho druhu a z toho je možné vedeckými metódami predikovať i výskyt nerastných surovín.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
