Odzrkadľujú jej posledné obdobie života.
MICHALOVCE. V galérii Zemplínskeho osvetového strediska si môžu milovníci umenia pozrieť viac ako dvadsať obrazov zoradených v troch cykloch.
Jarmila Džuppová – Sabová začala výtvarné diela na výstavu „Obraz zos Čuvačom“ pripravovať ešte v jeseni minulého roka.
Názov odráža posledné obdobia života autorky, ktoré jej zmenili život.
„Výstava vznikla tým, že som chodila šesť týždňov na chirurgiu. Bolo to preto, lebo ma uhryzol pes. Vtedy som začala nad ňou premýšľať a začala som maľovať,“ objasnila vznik výstavy Jarmila Džuppová.
Jarmila povedala, že sa k maľovaniu nevedela dlho dostať. Dôvodom bol jej malý synček Andrej, ktorému musela venovať svoj čas a umenie nechať bokom. Naposledy v Michalovciach vystavovala pred troma rokmi.
„Keď som nemaľovala, bol to pre mňa taký hluchý svet.“
Obrazy rozdelila na tri celky
Diela na výstave sú zoskupené do troch cyklov: „Cúvanie v Šírave, Chrliče a Čuvačový obraz“.
Zachytávajú všedné veci a príbehy, na ktoré upozorňuje prostredníctvom vlastných poňatých obrazov. Tie monitorujú rozličné zážitky z posledných období života výtvarníčky.
„Takmer minimalistické, skôr kresebné diela sčasti vystriedala tvorba (ešte vždy Jarkina) už s pomocou syna Andrejka, s expresívnejším rukopisom a ako sama konštatuje, až agresívnou farebnosťou. Za agresívnu považuje (na rozdiel od väčšiny ľudí, či výtvarných teórií o pôsobení farieb) práve žltú. Odráža nepokoj istého obdobia, situácií, ktoré prežíva občas každý z nás,“ vysvetlila Dana Barnová, kurátorka výstavy.
Barnová doplnila, že obrazy s expresívnou farebnosťou striedajú pokojnejšie, meditatívne viac naladené diela, známe z predchádzajúcich období.
Cyklus chrličov je inšpirovaný chrličmi z koniarne Zemplínskeho múzea a tiež chrličmi umiestnenými pôvodne pod arkádami hlavného kaštieľa. Autorkine chrliče sú okrídlené zvieracie príšery maľované stredovekou fantáziou. Kombinuje ich s lipovými kvetmi.
„Jej chrliče – ukončenia okapov katedrál, mali odháňať démonov. Sami pôsobia ako strašidelní démoni, aj keď zjemnené kvetmi, len v prvoplánovom vnímaní. Kvety v hrdlách démonov ich dusia ako neprevalené pocity, nahromadené, hroziace skazou,“ priblížila Barnová.
Cúvanie k Šírave. Autorka prezradila, že sú to jej staršie obrazy, ktoré premaľovala na Zemplínsku šíravu.
Obrazy predstavujú nočnú Šíravu s temnou hladinou s výraznými odrazmi mesačného svetla, s plechovými sudmi, nafukovacími člnmi s krídlami. Sú maľované žltou farbou. Tá symbolizuje jej vlastný nepokoj.
„Ústredný obraz, ktorý dal aj názov výstave, je osamotený, ale pokojný. Pokojne do klbka stočený spiaci čuvač, v košíku, s pletenou drapériou, pôsobí ukľudňujúco, asi najviac z celej kolekcie diel,“ spresnila Barnová.
„Vnímať a čítať obrazy Jarmily Džuppovej – Sabovej si vyžaduje vnímavého diváka, ochotného hľadať v obrazoch viac než predmetnú realitu, diváka ochotného spolu s ňou hľadať drobné nuansy nášho života, diváka schopného a ochotného čítať,“ uzavrela kurátorka výstavy.
Maľuje a zároveň píše texty
Jarmila okrem maľovania obrazov aj píše texty pre lepšie pochopenie jej diel. Kresba aj maľba zachytáva časti životného príbehu autorky. Sama autorka sa vyjadrila, že kreslí, maľuje, píše a čo považuje za menej dôležité, aj vystavuje.
„Viem, že sa nemôžem obmedzovať voči možným významom obrazov, lebo určite nie som si vedomá všetkého, čo skrz obraz vyplýva na povrch. Obraz vypláva na povrch. I ťahy mimo môjho vedomia. Mimo nejaký literárny príbeh. Pripúšťam ich a práveže ony sú tými najdôležitejšími momentmi, ktoré mi s odstupom času ukážu, čo som vlastne chcela povedať,“ povedala Džuppová - Sabová.
Jarmila Sabová – Džuppová pochádza z Michaloviec. V roku 2010 ukončila štúdium v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby u profesora Rudolfa Sikoru na Fakulte umení TU v Košiciach. Autorka patrí k výrazným osobnostiam mladej slovenskej maľby.
Obrazy prezentovala na samostatných i skupinových výstavách na Slovensku i v susedných Čechách. V roku 2008 sa stala finalistkou prestížnej ceny Nadácie VÚB Maľba, kde získala druhé miesto.
Nasledujúci rok bol pre ňu opäť úspešný. Stala sa finalistkou Ceny Oskára Čepana za rok 2009 a v roku 2010 získala druhé miesto VÚB Maľba roka.
Autor: lita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
