KRISTÍNA VORALOVÁ (50) po ukončení Gymnázia v Trebišove študovala na UPJŠ Košice, na Pedagogickej fakulte v Prešove. Pracovala ako učiteľka, neskôr zástupkyňa riaditeľa a napokon ako riaditeľka ZŠ. Jej srdcovou záležitosťou je ochrana životného prostredia, ktorej sa venuje 26 rokov. Je spoluorganizátorkou rôznych besied, prezentácií z rôznych oblastí ochrany životného prostredia, tvorivých dielní počas ochranárskych dní (Deň Zeme, Deň životného prostredia, Dni dobrovoľníkov a pod.). Od septembra 2015 vykonáva ochranu životného prostredia profesionálne ako riaditeľka Správy CHKO Latorica.
V tomto roku uplynulo 25 rokov od vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica. Čím bolo toto štvrťstoročie pre ňu význačné?
„Bolo to náročné obdobie z viacerých dôvodov. Jednak preto, že hneď v začiatkoch nebola vytvorená komplexná správa chránenej krajinnej oblasti tak, ako na ostatných CHKO. Prvé roky absentovali odborní pracovníci. Až po 10 rokoch od vyhlásenia CHKO došlo k vytvoreniu samostatnej správy. Ďalším dôvodom bolo, že správa CHKO bola neustále poddimenzovaná, čo sa týka personálneho obsadenia. Prvé roky dokonca chýbalo zastúpenie odborných pracovníkov, správu tvorila iba riaditeľka a strážca, a v priebehu cca 10 rokov od vzniku správy v r. 2000 dochádzalo k neustálej fluktuácii odborných pracovníkov. To malo za následok absenciu dlhoročných odborných poznatkov odborných pracovníkov využiteľných pre potreby normálneho fungovania správy. Bolo náročné plniť všetky úlohy vyplývajúce z plánu hlavných úloh. Ďalší z dôvodov bol ten, že CHKO bola vyhlásená do obdobia, kedy dochádzalo k zmene finančných aj zákonných podmienok v rámci fungovania ochrany prírody. Tiež oproti iným veľkoplošným chráneným územiam ide o územie intenzívne využívané človekom. Je tu poľnohospodársky využívaná orná pôda, lúky a pasienky, vinice, ale aj obydlia ľudí. Ochrana prírody musí byť skĺbená s okolitou ľudskou činnosťou, nedá sa úplne vytesniť. Napriek týmto nepriaznivým faktorom bola centrálna časť CHKO v r. 1993 zapísaná medzi mokrade medzinárodného významu, tzv. ramsarské lokality, v r. 2003 bola zaradená medzi územia európskeho významu, v r. 2004 došlo k rozšíreniu CHKO a v r. 2008 sa celá CHKO stala súčasťou Chráneného vtáčieho územia Medzibodrožie.“
Významným fenoménom tejto chránenej krajinnej oblasti sú už teraz zriedkavé, ale mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v celej SR.
„Áno, CHKO tvoria lužné lesy – tvrdý a mäkký luh, popretkávané sieťou živých, mŕtvych a slepých ramien, močiarov, terénnych depresií, kanálov a mokrých lúk, na ktoré sú viazané mnohé vzácne a chránené druhy fauny a flóry, z ktorých niektoré sú pre Slovensko jedinečné. Jedinečným fenoménom v rámci Slovenska je výskyt mokraďových biotopov v mozaike s pieskovými dunami. Vedľa seba tu nájdete druhy mokrých lúk či močiarov a druhy xerotermných piesčin, čo je na Slovensku unikát.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
