Žijeme v pomyselnom blahobyte. V blahobyte, kde sa pomaly vytrácajú láska, porozumenie, tolerancia, teplo rúk či úcta pred šedinami.

Stali sme sa len „číslami“ daňového úradu a sociálnej poisťovne. Kamery nás sledujú na každom kroku. Nepoznáme suseda, sledujeme primitívne, stupídne až deštruktívne televízne stanice, ktoré nás len rozčuľujú.

Dokážeme vlastniť drahé dva, aj tri telefóny, najrýchlejší internet, najkvalitnejšiu televíziu a stále nám niečo chýba.

Potom sa nemožno nečudovať, že honba nás priviedla k novodobej diagnóze s pseudonymom stres. Žijeme v neustálom strese, napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom.

Áno, práve stres sa stal naším tieňom a znásobuje sa, ako výnosy dobre prosperujúcej banky. Nebolo by dňa, aby ste ho nezažili.

Už pri rannom otvorení očí je človek nasrdený. Vstávať na povel budíka zdraviu neprospieva. Prichádza zhon v práci a šéfa by ste najradšej poslali kadeľahšie, lebo pracovné tempo a vysoké nasadenie bez prestávky deň čo deň nezlepšia dýchanie zhlboka, čokoláda či antistresové pomôcky.

Avšak deň sa odbitím pracovného času nekončí a my sa vraciame domov, kde musíme zvládať ďalšie náročné úlohy, až do neskorých hodín. Polomŕtvi padáme do postele a zaspávame s myšlienkou na zajtrajší údel.

Priala by som si ráno sa prebudiť s celým srdcom a tešiť sa z nového dňa bez stresu. Lenže stres ovládol naše každodenné životy.

Je to holý fakt a skutočná realita tohto novodobého, demokraticky pokazeného sveta.

Autor: Jana Hrabčáková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín