V Čerhove si užili sviatok vinohradníkov a vinárov

Organizátori sa pasovali s počasím. Ale zabaviť sa mohol každý, športovci, folkloristi, ba aj deti.

Cez víkend sa uskutočnilo Tokajské vinobranie v Čerhove. S chuťou si zajedli, vypili, nakúpili od remeselníkov rôzne drobnosti, či obdivovali ich zručnosť.

ČERHOV. Oberačky vo vinohradníckej oblasti Tokaj kedysi, pred desiatkami rokov, boli naplnené prácou a nie zábavou. Mnohí gazdovia sa celý rok starali o dobrú úrodu už od zimy – vinič strihali, vyväzovali, okopávali aj štyrikrát do roka.

Radosťou potom bol pohľad koncom septembra a i neskôr na bohatú a zdravú úrodu. Tokajské obce boli niekoľko dní rušné, prichádzali oberači až zďaleka, prevažne to bolo široké rodinné príbuzenstvo.

Znamenité vínka, poklad regiónu

Čerhovské vinobranecké slávnosti dnes v mnohom pripomínajú staré tradície, predvedú aj výrobu vína, napečú chleba a hostí nakŕmia a pobavia. Aj si vypijú.

Nesmie chýbať prekrásny zemplínsky folklór a iné zvyky vinohradníckej oblasti Tokaj, kde sa vždy dorábalo znamenité vínko.

„Nikdy som čerhovské slávnosti nevynechal,“ zdôveril sa nám 76-ročný pán Štefan, ktorý práve prichádzal od košického Tokajského expresu.

„Stretávam tu veľa známych, priateľov, spolužiakov a príbuzných. Každý rok si tu dávame zraz a posedíme pri dobrej pečienke a perfektnom vínku. Pochádzam z tohto kraja, mali sme kedysi vinicu, ale už sme ju predali. S príbuznými iba nostalgicky spomíname, koľko s tým bolo roboty, ako sa v nej náš nebohý otecko vyžíval,“ dodal pán Štefan.

Starosta obce Pavol Balog (SMER– SD) si povzdychol: „Trinásť ročníkov bolo ideálne počasie a dnes celý deň, iba sem-tam s prestávkami prší a prší....“

V piatok si bežci neodpustili, aby si nezasúťažili v behu vinicami, tohto roku ich bolo najviac.

Magda Visokayová, vedúca tunajšieho folklórneho súboru, nám prezradila, že domáci „chľib“, čo v peci napiekli, chutil znamenite aj napriek dažďu.

„Upiekli sme 25 veľkých bochníkov a všetko zmizlo, taký bol záujem,“ tešila sa a odbehla na krytú tribúnu.

Široko-ďaleko bolo počuť spevákov, lebo, ako nám jeden prezradil, „spev a folklór to je pre mňa radosť, relax, zábava. Mám tu celú rodinu, nuž spievam pre nich z celého srdca.“

[content type="avizo-clanok" id="8016617" url-type="sme-article" title="Prinášame aj fotogalériu" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/56/5690570/5690570.jpeg?rev=2"][/content]

Prichádzali zďaleka, odchádzali spokojní

Pristavené autobusy návštevníkov rozvážali do tokajských pivníc, do známych vinárstiev vo Veľkej a Malej Tŕni a Viničiek.

Aj tu platil v podstate akýsi núdzový režim. Klienti trpezlivo čakali na poradovník a niektorí v predstihu využívali cenový bonus na stravovanie.

Mnohí prišli zďaleka, vidieť bolo Žilinčanov, Bratislavčanov, Púchovčanov i Francúzov a Poliakov, Čechov.

Vinári sa prichystali do každého počasia. Niektorí postavili veľkoplošné stany, aby sa desiatky milovníkov tokajského vína ukryli skôr, než zídu po schodoch do pivnice.

No v tokajskom podzemí, ako sa viacerí nezabudli pochváliť, je balzam, pokoj, tíšina, a to víno...

V Malej Tŕni, v historickom srdci slovenskej vinohradníckej oblasti Tokaj bol pri gazdovských pivniciach relatívny pokoj. Iba rodina Márie Begalovej vítala pred svojím portálom znamenitým tokajským a chutnými koláčmi.

Tokajský expres večer odchádzal do Košíc. Deň plný zážitkov sa i napriek počasiu väčšine vydaril. A nečudo, že niektorí potichu šomrali, bodaj by takýchto víkendov bolo oveľa častejšie.