Výtvarný umelec Teodor Jozef Mousson s vlastným maliarskym rukopisom sa preslávil už za svojho života. Po smrti sa stal maliarom zemplínskeho slnka a ľudu. Splnil si sen o umeleckej ceste, keď začal študovať výtvarné umenie u Eduarda Ballu.
MICHALOVCE. Jeho obrazy sa nachádzajú v slovenských aj zahraničných múzeách, galériách či v súkromných zbierkach.
Teodor Jozef Mousson bol spojený s Michalovcami 33 rokov. Žil zaujímavý, niekedy komplikovaný a rozporuplný život.
Narodil sa v roku 1887 v maďarskej dedinke Hőgyész pri Pécsi (slovensky – Päťkolesie).
„V rodine sa tradovalo, že ich predkovia prišli v 17. storočí z Francúzska a usadili sa ako mlynári v južnom Uhorsku. Teodorov otec bol riaditeľom školy, kantorom a organistom v miestnom kostole. Hudobné nadanie zdedil po svojich predkoch, príležitostne maľoval a keďže jeho obľúbeným maliarom bol Teodor Werstret, práve po ňom dostal syn meno,“ priblížil Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea a kronikár Michaloviec.
Keďže bol Teodor v detstve často chorý, tak sa jeho rodičia rozhodli, že sa bude učiť doma a nie v škole. Do školy nastúpil až v 3. ročníku. Nemal rád počty, ale zato mal v obľube spev.
„Jeho otec veľmi skoro zistil, že Teodor má umelecké nadanie, preto začal syna v jeho snažení podporovať. Sen o umeleckej dráhe splnil v roku 1905, keď začal študovať výtvarné umenie u Eduarda Ballu,“ uviedol Molnár.
Počas budapeštianskych štúdií ho podporovali v jeho tvorbe dvaja grófi, Teleki a Esterházi, ktorí maľovali zo záľuby.
Pricestoval uchvátený
Ako ďalej rozpráva Molnár o Teodorovi, po prvýkrát sa oženil v roku 1910, manželka pochádzala z chorvátskeho Záhrebu. Bývanie si našli v sedmohradskej Nagybányi.
„Za krátky čas dostal ponuku na miesto učiteľa meštianskej školy v Michalovciach. Prijal ju, pretože sa domnieval, že Michalovce ležia niekde pri Budapešti. Keď sa dozvedel pravdu, spočiatku bol veľmi sklamaný,“ doplnil.
Cestu do Michaloviec si zaznamenával do denníka, v ktorom popísal všetko, čo zažil vo vlaku. Cestoval spolu s manželkou po Veľkej noci.
Od Michalian stretávali na staniciach aj vo vlaku ľudí v typických krojoch, čo bolo pre neho úchvatné.
Svoje nadšenie vyjadril Teodor týmito slovami: „Kraj balerín a šuhajov v úzkych bielych drelichových nohaviciach ma navždy spútal, tu v Zemplíne zadržal.“
Kreslil na objednávku
V Michalovciach bol učiteľom kreslenia v meštianskej škole, kde okrem toho vyučoval aj nemčinu, pretože ju ako jediný pedagóg v celej škole plynule ovládal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
