JURAJ ŽADANSKÝ (68). Verejnosť ho pozná najmä z rokov, keď bol riaditeľom (1981-2010) Vlastivedného múzea v Trebišove, ale málokto vie, že jeho neskrývanou záľubou sú výzvy nepoznanej histórie Zemplína a osobitne Vinohradníckej oblasti Tokaj. Nielen na Slovensku, ale i v Maďarsku. Aj dnes úzko spolupracuje s maďarskými historikmi, čoho dôkazom je práve vydaná monografia História a budúcnosť tokajského regiónu a tokajských vín. Ale práca tohto historika nie je zameraná iba na túto oblasť. Neodmysliteľným spolupracovníkom je jeho manželka Anna, stredoškolská učiteľka, archivárka, donedávna ešte riaditeľka štátneho okresného archívu, s ktorou sa zoznámil už počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Dnes sú už obaja v dôchodku. A opäť tvoria a skúmajú dejiny. V spoluautorstve vyšli ich monografie venované regionálnym dejinám viacerých južnozemplínskych obcí (Zemplínske Jastrabie, Lastovce, Slivník a iné).
Poďme na začiatok vášho bohatého účinkovania v Trebišove. Pôsobili ste ako stredoškolský učiteľ na gymnáziu. Ale takmer tridsať rokov ste pracovali vo vlastivednom múzeu ako historik a riaditeľ.
- Áno, trebišovské múzeum bolo rozhodujúcou etapou môjho života. Budoval som ho s kolektívom spolupracovníkov od základov. Podieľal som sa na rekonštrukcii kaštieľa, výstavných a depozitárnych priestorov, ako sme ich donedávna poznali. Dnes sa už opäť rekonštruujú. Riadil som tvorivú prípravu a realizáciu desiatich stálych expozícií múzea. Veľmi známa je napríklad prvá Expozícia parných oračiek John Fowler z Leedsu a Kemna Breslau, ktorú sme pripravovali s Ing. Pavlom Diladim a zamestnancami z muzeálnej dielne v exteriérovej časti múzea. Parná oračka Kemna je jednou z mála existujúcich na svete. Záujem návštevníkov pútala aj expozícia tokajského vinohradníctva a vinárstva, ktorú som tesne pred odchodom do dôchodku reinštaloval. Krajská expozícia histórie poľnohospodárstva dokumentovala vývoj tohto odvetvia na východnom Slovensku a dnes je už minulosťou. Teší ma aj expozícia ľudovej drevorezby a plastiky južného Zemplína, ktorá je v mnohých ohľadoch jedinečnou. Zo skromného materiálu bola vybudovaná aj stála výstava Andrášiovci na Trebišovsku.
Odbor, v ktorom pôsobíte, je vysoko špecializovaný. K nemu musí mať človek osobitný vzťah. Kto bol podnecovateľom vášho zamerania, keď ste sa rozhodovali o štúdiu?
- Moja mama. Bola učiteľkou, pochádzala z Moravy, do nášho regiónu prišla v roku 1936, vyučovala 42 rokov v Zemplínskom Jastrabí a Novosade, kde som sa aj ja narodil, tam mám korene. Bola vzdelaná, milovala dejiny a často ma upozorňovala, že vzdušnou čiarou je od nás iba niekoľko desiatok kilometrov zem zvaná Podkarpatská Rus, ale nikdy sme tam neboli a takmer nič o nej nevieme.
Mamina myšlienka vás neskôr podnietila k istému kroku. Neľutujete to?
- Isteže nie. Preto som si o niečo neskôr ako tému kandidátskej dizertačnej práce zvolil Hospodársky a sociálny vývoj Podkarpatskej Rusi v rokoch 1919-1938, keď bolo toto územie súčasťou Československej republiky. Prácu som obhájil v roku 1994 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do tohto času sa touto témou v takom rozsahu nikto nezaoberal. Dalo mi to veľa práce pri štúdiu archívnych dokumentov. Študoval som v Slovenskom národnom archíve v Bratislave, Štátnom okresnom archíve v Trebišove. Najzložitejšie to bolo so štúdiom v archíve Zakarpatskej oblasti Ukrajiny v Berehove.
Nikdy netajíte, že vás oslovujú témy, ktoré boli a sú ešte nepoznané, nepreskúmané. Ktorá z nich bola prioritná?
- Samozrejme, tokajské vinohradníctvo a vinárstvo. Tejto téme som sa venoval 18 rokov ako riaditeľ Vlastivedného múzea v Trebišove. Nešlo iba o históriu, ale aj o dokumentáciu najnovších dejín. Chodil som na výskum a hľadal dokumenty v archívoch SR a Maďarskej republiky. Žiaľ, mojím hendikepom bola neznalosť maďarského jazyka, ale s prekladom mi pomohli dobrí ľudia, rovnakí nadšenci ako ja. Prekvapilo ma, že v maďarskej historiografii sa takmer vôbec nevenujú slovenskej časti tokajskej oblasti. A ak, tak iba obci Malá Tŕňa a sporadicky Viničkám.
O slovenskom Tokaji vychádzajú rôzne publikácie, knihy, letáky, články či propagačné materiály. Nie všetky zodpovedajú prísnym kritériám objektivity narábania s historickými skutočnosťami a nestrannosťou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
