Hrad Vinné pripomínal stredovek

Sezóna na hrade Vinné vyvrcholila uplynulý víkend septembrovým podujatím Vinobranie a Albertov stredovek na hrade nad Vinným. Začalo už od skorého rána oberačkou hrozna vo viniciach pod hradom.

MICHALOVCE. Na celodennom podujatí si mohli návštevníci hradu pozrieť stredoveké remeslá, divadelné predstavenia a mohli vidieť aj šermiarov.

„Cieľ druhého ročníka podujatia bol priblížiť históriu a popularizovať tento turistický bod. Nie je to národná kultúrna pamiatka. Snažíme sa tieto priestory oživovať remeslami aj vinobraním,“ spresnil Jaroslav Gorás, predseda občinskeho združenia Zemplínsko – užská hradná cesta.

Druhá časť akcie na hrade bol Albertov stredovek. Práve odtiaľto pochádzal rytier Albert Michalovský alebo Užský.

„Významný bol nielen odvahou, ale aj funkciami, ktoré dostal. V roku 1417 ho kráľ Žigmund Luxemburský menoval za priora radu Johanitov. Bola to veľmi dôležitá funkcia. O dva roky ho menoval za bána v Chorvátsku (v Uhorsku sa tomu hovorilo palatín, dnes viceprezident). Celý život strávil v bojoch,“ spresnil informácie o rytierovi Albertovi Gorás.

Na hrade bolo rušno

Od skorého rána sa tvrdo pracovalo vo vinici. Konala sa oberačka skvelého hrozna, ktoré sa neskôr lisovalo.

Akciu pod hradom otvorilo divadelné predstavenie, vystúpili šermiari a zaspievala folklórna skupina.

„Dole vo viniciach, kde sa zbieralo hrozno, prišiel rytier Albert Michalovský so svojím sprievodom na koňoch skontrolovať hospodárenie a pozdraviť nás,“ povedal Gorás.

Pozbieranú úrodu vyviezli na hrad, kde sa už o ňu postarali remeselníci.

Počas celého dňa si mohli návštevníci pozrieť zaujímavé scénky, ukážky či remeslá. Podujatie slávnostne otvoril Jaroslav Gorás, kastelán hradu Vinné, spoločne so Štefanom Gorásom a historikom Matejom Starjákom.

Po ňom vystúpila folklórna skupina a nasledovala ukážka divadelného predstavenia o rytierovi Albertovi Michalovskom.

Od desiatej hodiny ráno prebiehalo mletie a lisovanie hrozna dobovými nástrojmi. Ako sa kedysi spracovávalo hrozno, nám priblížil Jozef Bukaj.

„Používame na to lis, ktorým lisujeme hrozno točivým spôsobom. Všetko sa robilo v minulosti ručne. V stredoveku sa používala aj zvieracia sila. Spracovanie je dlhotrvajúci proces.“

Prístupné boli stredoveké remeselnícke dielne, ktoré oživili tradičné remeslá. Ukážkami stredovekých remesiel vrátili hradu život. Jedno z nich bola aj výroba lukov, šípov a terčov.

„Aké luky a šípy sa vyrábali v tomto období, je dosť ťažko povedať. Vieme to zistiť z nástenných kresieb. Určite sa používali rovné klasické, jazdecké a reflexné luky, ktoré k nám prišli z východu s Maďarmi a Tatármi. Luk je z jedného kusu dreva. Je s ním dosť roboty, výroba trvá aj 30 minút. Vyrábali sa z dreva ako lieska, hrab, agát a jaseň. V tomto období sa používali slamené terče,“ spresnil Ľuboš Porada, kastelán Košického hradu.

Nechýbala ani ochutnávka vína z tejto oblasti.

„Špecifická odroda pre Michalovský vinohradnícky rajón je konkrétne vo Vinnom neuburské biele. Čo sa týka Sobranskej vinohradníckej oblasti, ktorá mala tiež výrazný vplyv na vinohradníctvo medzi Sobrancami a Michalovcami, typický je tramín červený. Ten je výrazná odroda pre Tibavu, ale aj rizling rýnsky. Víno prešlo rôznym vývojom. Stredoveké víno nieslo prvky naturálneho charakteru. Hradu boli dodávané desiatky. Čiže všetci roľníci odovzdávali hradu desiatok vo forme vína. Aké víno spracovali, také sa na hrade aj pilo. Zaujímavé je, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa zachoval pôvodný variant odrody neuburské biele. Rastie v bezprostrednej blízkosti pod hradom, v priestore podhradia,“ spresnil someliér Maroš Žofčák.

Na hrade bola aj ukážka z kamenárskeho remesla. Ako sa pracovalo s kameňmi, povedal Michal, kamenár.

„Kameň spracúvame tak, ako pred nami v stredoveku. Používame rovnaké techniky, aj ten istý kameň. Volá sa tuf, je to mäkký kameň. Z neho vyrábame rôzne dielce ako rámy na dvere, okná, parapety. Robíme to ako v minulosti, dlátom, kladivom a sekáčom.“

Tak ako v dávnej minulosti, i teraz sa na hrade pripravovali a zdobili perníky. O práci s perníkmi porozprávala Emília Soročinová, pernikárka.

„Tvorím už dvadsať rokov. Robím ich celoročne. Je to veľmi náročná práca. Pripravujem klasické cesto, ktoré jeden deň robím nad parou. To musí odležať 24 hodín a po odležaní ho pečieme. Potom ho opäť musím odležať, aby som mohla zdobiť polevou. Už len to je náročné. Svoje cesto mám kvalitné, lebo používam všetky suroviny slovenské, vrátane medu.“

Remeslá jednoznačne patrili k hradu a dopĺňali život na ňom. Svedčí o tom aj to, že počas celej sezóny je možnosť zhliadnuť na hrade i ďalšie remeslá. Venujú sa tu kováčstvu, murárstvu či pleteniu sietí, košikárstvu a hrnčiarstvu.

Čo hovorili návštevníci

Návštevníkom hradu podujatie nielen spestrilo deň. Upútal ich hradný život.

Pani Emílii Berešovej (59) z Michaloviec sa na hrade veľmi páčilo.

„Páči sa mi história, ktorá na človeka doľahne. Keď sa človek vžije a predstaví si, ako tu v minulosti museli chodiť hore na hrad a pracovať. Je to fascinujúce, že to dokázali. Myslím si, že je potrebné, aby dnešní ľudia, hlavne mladí, spoznali, aké boli zvyky, ako sa robilo. Aby to išlo z generácii na generáciu. Klobúk dolu nad tými ľuďmi, ktorí to obnovujú a opravujú.“

Spevák z folklórnej skupiny Jozef Jenčo (62) z Michaloviec otváral s členmi skupiny spevom vinobranie.

„Ráno som bol na vinobraní, ktoré som otváral spevom spoločne so svojou folklórnou skupinou. Myslím si, že také hrady a zámky, to treba nechať ako kultúrne dedičstvo pre tých, čo prídu po nás. Je to naozaj veľmi pekné. A na hrade Vinné sa urobilo už pomerne dosť práce.“

V rámci celého programu mali návštevníci možnosť si zasúťažiť. A to v hrnčiarskej súťaži v točení michalovskej holby. Taktiež v zdobení perníkov a bábik. Nechýbala ochutnávka tradičných produktov a súčasných jedál.