Tradície a zvyky našich predkov si už niekoľko rokov pripomínajú aj v obci Petrovce nad Laborcom, neďaleko Michaloviec. Tentoraz sa vrátili ku klasickému vareniu slivkového lekváru v kotle.
MICHALOVCE. Lekvár varili niekoľko hodín. Počas toho sa robila jeho ochutnávka. Petrovčania pripravili aj súťažnú výstavu svojej úrody. A nechýbal ani ľudový spev.
Od skorého rána sa okolo kotla so slivkami krútilo viac členov folklórnej skupiny Rokica. Chlapi kotol postavili do stredu obce, počas dňa okolo neho prešla podstatná časť obyvateľov Petroviec.
Prácu, ktorá potrebuje svoj čas, spestrili v priebehu dňa prípravou výstavy Úroda 2015 alebo Čo nám Pán Boh požehnal, na ktorej sa mohli Petrovčania pochváliť plodmi svojej práce.
Aj napriek dlhotrvajúcemu suchu sa toho v obci urodilo dosť a vo výbornej kvalite. Skonštatovala to aj porota, ktorá hľadala medzi plodmi najzaujímavejšiu mrkvu, najväčší zemiak, najdlhšiu a najťažšiu tekvicu, najdlhšiu papriku, najväčšiu paradajku, najkrajšiu hrušku a najmozoľnatejšiu ruku.
Na výber bola úroda od 25 vystavovateľov.
Ochutnávali šľivianku
Oficiálny program začal popoludní požehnaním novej úrody. Obrad vykonal miestny farár otec Emil Onderko.
Moderátor programu Jiří Zaťovič potom privítal ďalších hostí – kaplána Štefana Bielaka a sestru Celinu i starostu obce Štefana Rovňáka.
Nasledovalo pripomenutie tradície varenia slivkového lekváru a členovia FS Rokica pridali špeciálnu častušku, zloženú pre túto príležitosť. Nechýbala ochutnávka „šľivianky“, čo sú rozvarené slivky, z ktorých po celodennom miešaní v kotle vzniká chutný lekvár.
„Pre mnohých ľudí bola možnosť miešať lekvár pripomienkou detstva a veru sme sa počas rozhovorov so staršími Petrovčanmi dozvedeli veľa zaujímavých podrobností,“ priblížila zmysel akcie vedúca folklórneho súboru Rokica Jana Zaťovičová.
Slivky zohnali od pestovateľov
Prečo sa rozhodli variť práve lekvár zo sliviek?
„Napriek nepriaznivému počasiu a nedostatku sliviek padlo tento rok rozhodnutie variť lekvár. Jednak sme to už dávnejšie nerobili, naposledy pred tromi rokmi, jednak sme objavili zdroj veľmi kvalitného ovocia,“ dodala Jana Zaťovičová.
Organizátori sa netajili tým, že slivky pochádzajú z pestovateľského centra v obci Dargov. Veľa zábavy zažili už večer pred akciou, pretože slivky bolo treba odkôstkovať.
A pretože šlo o odrodu lepotica, ktorá sa vyznačuje mimoriadnou veľkosťou, slivky pre istotu aj pokrájali. Aj tak trvalo varenie lekváru bezmála dvanásť hodín.
Ako sa varil lekvár kedysi, to nám priblížila členka súboru pani Oľga Kováčová.
„Slivky sa striasli zo stromu na plachtu, aby neboli veľmi špinavé. Potom sa dobre umyli a odkôstkovali, po našom 'čikaľi'. Ženy sa poschádzali, posadali k čikaniu okolo hrncov a aj si spievali. Keď už boli slivky počikané, odložili sa na noc a pripravil sa kotol. Chlapi vykopali do zeme dieru s jedným schodíkom, aby sa dalo na čom sedieť. Nad ránom sa o štvrtej pripravil kotol, umiestnili ho do tej diery, dalo sa doň pire (špeciálne upravené miešadlo, vyrobené z kvalitného dreva) na miešanie. Ženy sa posadili ku kotlu a prikladali na oheň, aby sa slivky pomaly rozvárali. Ak by sa totiž rozvarili naraz, vykypeli by z kotla a to by pre gazdiné bola veľká strata. Podľa veľkosti kotla sa slivky postupne rozvárali, odberali z kotla a napokon pri varení všetko pomaly dolievali. Ak bolo sliviek veľa, lekvár varili aj do polnoci. Pri extrémnom množstve aj viac dní. Každý chcel po tri až štyri desaťlitrové vedrá. Okolo lekváru bolo veľa roboty, ale aj zábavy. Poschádzala sa rodina a všetci svorne pomáhali a čakali na výsledok svojej práce.“
Rozdelili ocenenia
Kým sa lekvár dovaril, zhostila sa porota neľahkej úlohy a rozdelila ocenenia.
Najkrajšia hruška (zo záhrady Valérie Dupaľovej) bola podľa porotcov ako vymaľovaná, najväčší zemiak vážil bez jedného deka rovné polkilo (vypestoval Fero Gronovič), najdlhšia paprika merala 19 cm (zo záhrady Marty Krajňákovej) a najdlhšia tekvica zasa 59 cm (priniesol Milan Ondovčin).
Najťažšia tekvica vážila 7,5 kg (vypestoval Anton Dzvoník), najväčšia paradajka mala úctyhodných 822 gramov (bola zo záhrady Jany Puchľákovej).
Najzvláštnejšiu mrkvu v podobe vestonickej Venuše (od pása dolu) priniesla Magda Timková. Ocenenie za najmozoľnatejšiu ruku získal Michal Timko.
Varenie slivkového lekváru vyvrcholilo pred šiestou hodinou večer, keď kotol odstavili z ohniska a lekvárom začali plniť pripravené poháre.
Ušlo sa každému, kto sa počas dňa pričinil o úspešný priebeh varenia lekváru, či prispel „sponzorským príspevkom“ v podobe kreplí, koláča, zamešky, lokší, slivovice a – samozrejme – odkrútil si svojich 5 minút slávy pri miešaní lekváru.
Autor: lita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
