K takým patrí aj festival folklóru, tradičných remesiel a zvykov v kuchyniach starých materí, „podfarbený“ kulináriou spojenou aj s tokajským vínom.
TREBIŠOV. Niet divu, veď Vinohradnícka oblasť Tokaj so svojimi nezabudnuteľnými pivničkami, na svete unikátnymi, sa rozprestiera len niekoľko kilometrov od okresného sídla a Trebišov by sme pokojne mohli „pasovať“ za okresné mesto slovenského Tokaja.
Najvhodnejšie miesto na stretnutie súčasnosti s históriou je okolie kaštieľa grófa Júliusa Andrassyho, obklopeného zeleňou parku, a preto horúčavy tu návštevníkovi menej ublížia.
Chlebom a vínom: Pozrite si dožinky v Trebišove Čítajte Nechýbali tradičné remeslá
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove tohtoročné podujatie Chlebom a vínom zasvätilo prezentácii aj remeslám, ktoré síce neboli v minulosti každodenné, napríklad zapletanie lana, avšak kto sa na to cítil, mohol si to vyskúšať i dnes.
Tkanie „pokrovcov“, čo neznamená nič iné ako kobercov, tých dobre známych, kedysi neodmysliteľne pokrývajúcich drevené či hlinené podlahy v mnohých vidieckých domčekoch južného Zemplína.
Ale aj plátna ako takého, z ktorého kedysi dávno šili ošatenie, či naň vyšívali, bývalo odjakživa ženskou parketou.
Chutné kulinárske pochúťky
Kulinárske vychytávky, jednoduché, ale ohromne chutné, bolo kedysi cítiť už zďaleka takmer spoza každého sporáka zemplínskej domácnosti.
Starší návštevníci si pamätajú aj časy, keď v mnohých domoch na vidieku chovali statok, a to najmä kravu, od ktorej nadojili vynikajúce, smotanou a tukom nasýtené mliečko, z ktorého vždy bolo voňavé maslo.
Ale ako sa mlieko premenilo do tuhého stavu? Aj toto mali možnosť vidieť práve tu na nádvorí kaštieľa.
Domáci slivkový lekvár je dodnes vo viacerých domácnostiach považovaný za výnimočnosť, lebo už ho klasickým spôsobom nevaria.
Varenie slivkovej dobroty trvalo celý deň až do noci. Striedali sa pri ňom nielen domáci, ale i susedia, lebo slivky v kotli sa museli miešať drevenou „ozrutou“ bez prestávky.
Inak by sa priškvaril a to by už nebolo ono.
Pri kaštieli sa na to podujali ženy z Klečenovčanky a pomáhal im pritom aj manžel šéfky Gitky Bartkovej.
Slivničanky navarili slávnu „zamišku“, inak kukuričnú kašu, na slano i na sladko. Všetky žienky sa vykrúcali okolo roboty, každá chcela ukázať tú svoju špecialitku. Či to už boli tzv. hrubé lokše, či posúchy, alebo ovocné koláče.
Čerhovčania so sebou dokonca doniesli klasickú pec, do ktorej rozkladali oheň, prikladali polená a piekli kysnuté ovocné koláče s posýpkou, ba i ďalšie kulinárske fajnovosti, ktoré sa v kuchyniach zachovali dodnes.
Návštevníci teda mohli hodovať a zapíjať aj tokajským či hroznovým muštom.
Dožinkový festival ukázal aj tradičnú kuchyňu a výrobu vína Čítajte Program pre malých i veľkých
A napokon tu bolo aj veľa spevu. Hrdla nešetrili Žipovčania, ktorí priniesli panej kaštieľa veľmi pekný dožinkový veniec.
Piatkové odpoludnie bolo plné zážitkov pre malých i veľkých, lebo v blízkosti stálej výstavy poľnohospodárskej techniky, pri ozrutných parných oračkách spred stovky rokov, boli otvorené aj ďalšie expozície týkajúce sa pohnutej histórie okresu Trebišov.
Kaštieľ je síce v rekonštrukcii, ale život v jeho blízkosti naďalej pulzuje.
Dni mesta Trebišov prilákali vyše štyritisíc návštevníkov Čítajte 
Šikovné kuchárky. Uvarili chutnú kukuričnú kašu.
Nechýbali sladké dobroty. Klasické koláče od Čerhovčanov.
Mini zoo. Detská farma pre najmenších návštevníkov. Foto k článku: Magda Haburová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
