KAMIL MAKEĽ (51), rodák z Vinného, od roku 1992 žije v Michalovciach. Je bývalým cyklistom. V zime rád chodil na bežky. V súčasnosti je vynikajúcim rýchlokorčuliarom. Zúčastnil sa na prestížnom svetovom pohári v zahraničí. Je držiteľom medailí. Šport neopúšťa ani v zamestnaní. Má vlastnú predajňu bicyklov a športových potrieb.
Ste výborným rýchlokorčuliarom, odkedy ste sa začali venovať tomuto športu aktívne?
„Na pretekárskej úrovni som tento šport začal robiť v roku 2006.“
Poznáte niekoho, kto sa venuje tomuto športu v Michalovciach? Máte tu svojho konkurenta?
„V našom regióne poznám množstvo ľudí, ktorí sa tomuto športu venujú. Nazvime to, že na fitness úrovni, len tak pre zábavu a aktívny oddych. Na vyššej – speedovej, teda rýchlostnej úrovni, sa tomuto športu venujú aj Jaroslav Nizner, Stanislav Bereščík, Milan Kovaľ, Gerard Parilák, Slavko Pavolko.“
Kedy ste po prvýkrát mali na nohách kolieskové korčule, alebo vďaka komu a čomu?
„Prvý kontakt s kolieskovými korčuľami som mal niekedy v roku 1990, vtedy som bol ešte vrcholový cyklista. Bolo to v čase, keď si triatlonista Marek Vojník priniesol z Ameriky kolieskové korčule a robil na nich kuriéra rýchlych listových zásielok pre poštu. Tiež som si ich zadovážil. Využíval som ich na jeseň a začiatkom jari, ako súčasť prípravy na cyklistickú sezónu.“
Akému športu dávate prednosť v zimnom období?
„V zime si aj sporadicky zakorčuľujem, alebo zahrám hokej. Pre kondičku sú jednoznačne najlepšie bežky. Išlo mi to na nich celkom dobre. Známi mi hovorili, že by som sa vedel presadiť aj v tomto športe.“
Obľubujete aj iný šport? Aký a prečo?
„Ako bývalý cyklista, samozrejme, obľubujem cyklistiku. Sledujem úžasné výkony Petra Sagana a obdivujem jeho zmysel pre zábavu aj v napätých situáciách. Jeho masér Maroš Hlad bol, ako začínajúci cyklista, pod mojím trénerským vedením. Z Michaloviec sa dostal do VTJ Pezinok a Podbrezovej. Ako masér sa cez hotel FIS, Iuventu Michalovce a cyklistickú reprezentáciu dostal až k Petrovi Saganovi. Keďže môj syn je hokejista, sledujem aj dianie v slovenskom hokeji.“
Navrhli ste aj známym otestovať si inline kolieskové korčule?
„Kolieskové korčule som odporúčal i ako tréner cyklistiky svojim zverencom v cyklistickom klube Zemplín Michalovce a neskôr v novozaloženom klube Cyklo-Šírava Michalovce. Zo známych cyklistov sa na korčuliach pripravovali a pretekali Róbert Glajza, Jozef Nazarej, Pavol Šimášek, Miloš Hrazdíra. Neskôr, od roku 1994, som bol v kontakte s kolieskovými korčuľami už len ako predajca.“
Prehováral vás v začiatkoch niekto, aby ste sa prihlásili na preteky?
„Niekedy v roku 2004 ma začal oslovovať Stano Bereščík, ako sponzora pre speedové preteky v Trebišove, kde bol v tom čase jeden z najväčších klubov v Česku a na Slovensku. V roku 2006 ma presvedčil, aby som skúsil preteky na ,,inlajnoch“, veď ako cyklista musím mať kondičku, ako hrom.“
Dali ste sa prehovoriť?
„Skúsil som a dopadlo to zle. Skončil som asi tretí od konca. Ale strašne ma to chytilo za srdce a pokračoval som ďalej. Tento šport je strašne nákazlivý. Zoznámil som sa s Jarom Niznerom, ten ma na začiatku výkonnostne posúval svojimi radami a skúsenosťami. Dva roky som sa ako tréner cyklistiky trénoval sám, no nestačilo to. Inlajny využívajú k svojej činnosti komplet všetky svaly. Veľmi dôležitá je technika korčuľovania, a čo najdlhší pojazd. Spojil som sa s Českou firmou Alltraining, v ktorej pracoval špičkový inliner, tiež bývalý cyklista Petr Lochman. Ten na mne pracoval ďalšie dva roky a priviedol ma v roku 2010 až do inlajnovej špičky.“
Aké máte za sebou súťaže a kde ste sa dostali najďalej?
„Rok 2010 bol pre mňa výsledkovo najlepší. Top špička v tomto športe sa počíta do 20. miesta. V roku 2010 som sa vedel takto umiestňovať na väčšine zahraničných pretekov. Na Slovensku som končil v Top 10. V československom LIL pohári, ktorý zahŕňal 12 pretekov (8 v Česku a 4 na Slovensku) som v celkovom hodnotení bez rozdielu veku skončil na 8. mieste, v Poľskom pohári na 7. mieste. Vtedy pretekal aj môj syn a ten skončil v LIL pohári na celkovom 2. mieste, keď sa rozhodovalo v posledných pretekoch a po dramatickom daždivom preteku prehral s lepším českým pretekárom o 1 bod.“
Na akých pretekoch ste sa ešte zúčastnili?
„Zúčastnil som sa aj na pretekoch svetového pohára v Gdaňsku, Ostrave a Berlíne. Tam sa zvyknem umiestňovať na 40. – 50. mieste. Tiež som sa zúčastnil dvakrát na majstrovstvách sveta Masters vo francúzskom Dijone , minulý rok som bol 49., tento rok 34. Na majstrovstvách Európy v nemeckom Geisingene som skončil 43.“
Zapojili ste sa do súťaže aj v Michalovciach?
„Samozrejme, zúčastňujem sa aj na domácich inline pretekoch v Michalovciach, ktoré sú súčasťou Podvihorlatského maratónu. Týchto som sa zúčastňoval aj ako organizátor, keď som mal na starosti celú inlajnovú časť.“
Kde sa zvyknete pripravovať na súťaže?
„V Michalovciach mám niekoľko tratí, kde ma môžu ľudia vidieť trénovať. Mimo letnej sezóny do polovičky júna rád trénujem na trati Michalovce – Kamenec a späť, Michalovce – Zbudza – Oreské a späť. Potom sa pre veľkú premávku z bezpečnostných dôvodov už presúvam na trate Michalovce – Suché, Michalovce – Lastomír – Budkovce, Úbrež – Remetské Hámre a priemyselná zóna pri Michaltecu.“
Máte svojho osobného trénera?
„Posledné dva roky jazdím za Skating Club Košice. Trénuje v ňom víťazka Svetového inline pohára Renáta Karabová, ktorá hrala v mládežníckych kategóriách aj hokej za Michalovce a trénoval ju Juraj Kučera. Renáta postupne prešla na shortrek, longtrek, až sa dostala k inlajnom. Pod jej vedením sa pripravujem aj ja. Väčšinu tréningov odtrénujem tu v Michalovciach, no zúčastňujem sa aj spoločných tréningov v Košiciach a to aj na ceste, aj v telocvični, aj v hale. Od Renáty dostávam množstvo cenných informácií o tréningu, technike jazdy a správnosti vykonávania cvikov.“
Ako vyzerajú tréningy?
„Moje tréningy majú v každom ročnom období inú príchuť. Trénujem päťkrát v týždni, dva dni sú voľné. No v podstate ani nie sú. Voľno v reči športovca znamená ľahký výklus, alebo nejaká iná ľahká aktivita trvajúca pol hodinu na zahriatie organizmu, po ktorej nasleduje asi polhodinový strečing. Ten väčšina športovcov podceňuje, alebo ho zanedbáva a potom sa čudujú, že im prichádzajú zranenia. Na tréningy si ráno privstávam, ale trénujem i večer, alebo niekedy aj v noci. Všetko je o vôli.“
Ako je to s tréningmi v zimnom období?
„V zime využívam viac beh, bežky, bicykel, plávanie, cviky s vlastnou váhou, švihadlá či posilňovňu. Keď sa nedá bežkovať, idem na korčule s bežeckými palicami. Na jar už naskakujem na inlajny, na ktorých do konca sezóny najazdím asi šesťtisíc kilometrov. Tento šport sa svojim charakterom podobá cyklokrosu, alebo cyklistickým kritériám, takže je potrebné trénovať rýchlosť, silu, vytrvalosť, vytrvalosť v sile a vytrvalosť v rýchlosti.
Koľko ste prešli najviac kilometrov pri tréningu?
„Pri jarnej objemovke na korčuliach jazdím 70 km tréningy, najdlhší tréning na korčuliach som šiel 110 km pri príprave na ultramaratón v nemeckom Senlande.“
Je pre vás tento šport upokojujúci? Ako sa cítite pri korčuľovaní, hlavne ak naberáte rýchlosť?
„Pri športe sa dokážem perfektne zrelaxovať a zbaviť stresov. Keďže zapája do činnosti všetky svaly, perfektne ich rysuje, je vhodný pre obrovské masy ľudí. Chcem ho dať do pozornosti ženám. Nádherne formuje zadné sedacie svaly, zadné stehenné svaly a píšťaly. To nedokáže hociktorý šport. Je mi len ľúto, že taký masový šport ešte nie je olympijským.“
Je zložité venovať sa inline korčuľovaniu?
„Naučiť sa jazde na korčuliach vôbec nie je zložité. Malé deti sa už od troch rokov vedia korčuľovať na kolieskáčoch, väčšina z nich vie na ľadových až od štyroch rokov. Keď sa niekto chce dať na rýchlokorčuľovanie – speedskating, odporúčam nezačínať sám, ale zaplatiť si nejakého trénera. Ten vás naučí správnemu odrazu a technike korčuľovania. Prípadné zlozvyky sa veľmi ťažko odnaučia.“
Prezraďte, ako treba správne jazdiť? Aký venujete čas na prípravu?
„Samozrejme je tu ešte technika jazdy. To je kapitola sama o sebe. Tú vie správne trénovať málo trénerov, preto som aj vstúpil do košického klubu. Čo sa týka času tréningu, najhoršia je prvá časť zimnej prípravy v novembri a decembri, takzvaná objemovka. Až trikrát v týždni je päťhodinový tréning na nízkych tepoch. Po Novom roku sa tréning skracuje na dve až tri hodiny, ale intenzita sa zvyšuje. V sezóne sa už trénuje len intenzívne, jednu-dve hodiny, podľa potreby sa pridáva o deň voľna naviac. Tu už sa využíva na tréning aj jazda za cyklistom, motorkou, alebo autom, pri rýchlosti 40 – 50 km/h. Toto je potrebné trénovať, naša svetová špička jazdí maratóny pod jednu hodinu, čo je priemerka asi 43 km/h. To je už rýchlosť cyklistov.“
Aké robia chyby korčuliari? Čo treba pri korčuľovaní dodržať?
„Najväčšiu chybu robia korčuliari, keď jazdia vystretí. Treba jazdiť v miernom podrepe. V prípade pádu sa padá na zadok a z tohto sú len ľahké zranenia, ktoré sa po natretí skorocelovou masťou zahoja rýchlo. Pri vystretej jazde sa väčšinou padá dopredu z čoho sú ťažšie a vážnejšie zranenia. Ja som takisto niekoľkokrát spadol, ale neodradilo ma to. Odporúčam nosiť prilbu, rukavice a začiatočníkom aj chrániče na kolená a lakte.“
Autor: lita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
