Deň Topoľančanov spojil rodákov

Obyvatelia michalovskej mestskej časti Topoľany sa opäť po roku stretli na kultúrno-spoločenskom podujatí.

Zišli sa ako jedna veľká rodina. Cestu kvôli tomuto dňu merali aj tí, ktorí tu kedysi vyrastali.

TOPOĽANY. Počas víkendu sa konal pre Topoľančanov významný deň.

Skupinka šikovných ľudí sa spojila, založila občianske združenie (OZ) Naše Topoľany a usporiadala podujatie Deň Topoľančanov.

Pred rokom skúsili pripraviť prvý ročník, ktorý sa im vydaril podľa ich očakávaní.

„Chceme vytvoriť priestor na stretnutia Topoľančanov. Aby sa rodáci stretli, porozprávali, lebo mnohí sa nevideli roky. Zistili sme, že ľudia tu chodia najmä kvôli tomu dňu. Sú ochotní pricestovať aj zo zahraničia,“ povedala Iveta Majvitorová, spoluorganizátorka Dňa Topoľančanov.

Ikony a nástenné maľby

Podujatie sa začalo slávnostnou svätou liturgiou v chráme sv. Michala archanjela v Topoľanoch, na ktorú prišiel v minulosti tu pôsobiaci kňaz Slavomír Gereg a rodák z Topolian, páter dominikán, prof. Konštanc Miroslav Adam z Ríma.

Po liturgii boli vystavené v chráme ikony Rastislava Timka, ikonopisca – rodáka z Topolian.

„Pri tejto tvorbe sa snažím pochopiť ikonu. Nedá sa tvoriť ikona, ak si k nej človek nevytvorí hlbší vzťah. Takže musím rozjímať, študovať a pochopiť jej symboliku. Vlastne aj čo chcem vyjadriť tou ikonou. Aby bolo z nej cítiť, že som sa jej venoval hlbšie a nie iba povrchne.“

Pri tejto príležitosti prijal pozvanie aj Nikolaj Fedkovič, akademický maliar, ktorý zanechal na vnútorných stenách chrámu sv. Michala archanjela skvostné nástenné maľby.

Maľovali pol roka

Pre Fedkoviča vznikli nástenné maľby veľmi peknou náhodou.

„Vtedy nebohý Otec Lazor prišiel za mnou do Prahy, kde som bol študentom vysokej školy v odbore monumentálna maľba. Dohodol sa so svojimi farníkmi, že by chceli dať kostol výtvarne do poriadku. Vtedy som si od nich vyžiadal podklady a inštrukcie, ako si to oni predstavujú. Problém bol s tým, že tu bola betónová klenba. Tak to riešili ventiláciou. V štvrtom ročníku som pracoval na návrhoch a v lete 1969 som tu začal robiť aj s mojou manželkou, tiež akademickou maliarkou. Maľovali sme 6 mesiacov. Najťažšia maľba bola svätá trojica za oltárom, pretože je tam kupola. V septembri roku 1970 bola slávnostná vysviacka. Prišiel aj môj profesor Sklenář a on to spolu so svojím asistentom skolaudovali. Hodnotenie bolo vynikajúce. Je to už 45 rokov. Ja som si ani nevšimol, ako ten čas ušiel, je to neuveriteľná doba,“ objasnil maľby Fedkovič.

Michalovská výtvarníčka Lucia Choholáčková bola súčasťou tohto dňa.

Darovala totiž Topoľanom nezvyčajnú maľbu, tancujúcu topoliansku cerkev.

Uviedli do života knihu

Deň Topoľančanov pokračoval popoludní na futbalovom ihrisku kultúrnym programom.

Na úvod sa predstavila Slovenova modlitba v podaní Martina Tkáča a skupiny, skladbami z muzikálu Svetlo Slovenom.

Jadro programu bolo uvedenie publikácie „Topoľany v minulosti“ do života Viliamom Zahorčákom, primátorom mesta Michalovce. Krstilo sa topoľovými listami.

Prvú publikáciu o histórii tejto mestskej časti predstavili samotní autori – Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach a Matej Starják, stredoškolský pedagóg a regionálny historik.

„Boli sme oslovení cez OZ Naše Topoľany. Výzva bola zaujímavá, tak sme spracovali samostatnú históriu obce Topoľan. V minulosti boli stredne veľkou obcou a teraz sú súčasťou Michaloviec. Prešli sme všetky potrebné dokumenty z latinčiny, maďarčiny, z archívu Prešova, Budapešti, Michaloviec a ďalších. Pripravili sme dielo, ktoré takým popularizačným spôsobom zachytáva to najpodstatnejšie, čo sa týka histórie Topolian. Na brožúre sa pracovalo niekoľko mesiacov. Pozháňali sme aj fotografie z rôznych archívov,“ bližšie predstavil Molnár.

„Je chvályhodné, že jedna z michalovských mestských častí – Topoľany – sa vydala cestou skúmania vlastnej histórie. Nateraz sme sa, po dohode s predstaviteľmi občianskeho združenia Naše Topoľany rozhodli spracovať dejiny tejto bývalej samostatnej obce do roku 1918. Čaká nás ešte výskum novšej histórie a najnovších udalostí, spätých s Topoľanmi, na čo sa osobne veľmi teším.“ dodal Starják.