V jeho rodine má včelárstvo dlhoročnú tradíciu a ako nám prezradil, jeho stará mama bola najstaršou včelárkou v okrese.

MICHALOVCE/LASTOMÍR. V súčasnosti má 37-ročný Vladislav viac ako dvadsať včelích rodín. Hoci začiatky neboli ľahké a musel sa popasovať s neúspechmi, život bez tohto sladkého remesla si už nevie predstaviť.

Ako ste sa dostali k včelárstvu?

„Dalo by sa povedať, že z maminej strany mám v rodine včelárov. Mama pochádza z obce Močarany, ktoré sú v súčasnosti mestskou časťou Michaloviec. Moja stará mama, ktorá má už 92 rokov, bola najstaršou včelárkou okresu a taktiež jej brat, veterinár žijúci v Trebišove, bol a je vášnivým včelárom a od neho som mal aj svoje prvé včelie rodiny. Menej úspešné pokusy o včelárenie mal aj už nebohý otec, ale nakoniec u neho zvíťazil drobnochov malých hospodárskych zvierat. Napriek tomu, že som teda mal v rodine aj včelárov, veľmi som sa v detstve a mladosti okolo včiel nemotal a nemôžem povedať, že som včelárom od detstva.“

Kedy ste sa začali venovať tomuto remeslu?

„Myšlienka skúsiť to so včelami sa u mňa objavila prvýkrát niekedy po 20-ke.“

Spomeniete si na vaše začiatky?

„Najprv boli neúspechy, kedy ešte chýbali včelárske vedomosti a skúsenosti. Prvé 2 rodiny som dostal, ako som už spomínal, od brata mojej babky, skúseného a uznávaného včelára. Žiaľ, neprežili mi zimu. Ďalšiu zimu sa odohral podobný scenár. Človeka to trošku znechucuje a odrádza. No povedal som si, že musím prísť na to, prečo iným zimu prežívajú a mne nie. Prišiel teda rok bez včiel, ale zato som sa v každom voľnom čase venoval štúdiu včelárskej literatúry, webov a včelárskych fór. Prelom prišiel, až keď som sa obrátil na rodinu Zitrických, skúsených a na radu ochotných veľkovčelárov z Moravian, časť Lučkovce. Prišli prvé úspechy a moje včelárenie nabralo ten správny smer rastu a rozvoja. Moje začiatky teda neboli ľahké, ale to, že som sa nevzdal a chcel som včelám porozumieť, bolo asi to najdôležitejšie a prelomové v počiatkoch môjho včelárskeho remesla.“

Koľko máte úľov a včelích rodín?

„Nuž, laicky by sa dalo povedať, že jedna rodina obsadzuje jeden úľ. Ja osobne mám v súčasnosti 23 rodín, čo verím, ak dopraje Boh aj do budúcnosti zdravia a sily, nebude konečné číslo. Začínal som v tzv. B-čkach, čo je asi najrozšírenejšia úľová zostava na Slovensku, no neskôr som prešiel na tenkostennú nízkonadstavkovú úľovú zostavu, ktorá na znáškové pomery včiel a vzhľadom na vegetáciu v oblasti, v ktorej včelárim, najviac vyhovuje požiadavkám mojim a zdá sa, že sa v nich celkom dobre žije aj včelám.“

Včelárstvo je sladká drina, pomáha vám niekto s prácou okolo včiel?

„Spočiatku som si všetky sezónne práce okolo včiel robil úplne sám. V súčasnosti mi však má snahu vypomáhať, či už pri jednotlivých prácach na včelnici, alebo pri medobraní aj moja priateľka Zuzana. No a pri stáčaní medu do fliaš nemalou mierou priloží ruku k dielu aj moja mama. Je veľmi dôležité, aby váš partner toleroval tento koníček a úplne ideálne je, ak kúzlo včiel opantá aj jeho. Ak máte v rodine podporu a aj pomocnú ruku, môžete uvažovať aj o raste vašej včelnice. Lebo vyšší počet včelstiev by bola už pre jednotlivca veľká záťaž, ak by sa chcel o včely postarať tak, ako je to nutné a ako si za svoju opeľovaciu činnosť, čo je vlastne základom všetkého života na tejto planéte, zaslúžia.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín