Židovská kultúra upútala michalovských špacirkárov

Navštívili aj miesto, kde kedysi stála chasidska synagóga, či židovské cintoríny.

Špacirki si nenechalo ujsť mnoho Michalovčanov. Dozvedeli sa pozoruhodné informácie o pôsobení a živote Židov v Michalovciach.

MICHALOVCE. Tento rok boli „Špacirki po varošu“ venované Židom v Michalovciach, konkrétne 150. výročiu michalovskej židovskej synody.

Historik Martin Molnár previedol záujemcov o históriu po všetkých okolitých miestach spájajúcich sa so Židmi a židovskou kultúrou.

Jednotlivé zastávky boli na židovskom cintoríne – Hrádok, židovský cintorín Stráňany, chasidská synangóga, zbúraná mikve (židovský rituálny kúpeľ) a zbúraná ortodoxná synagóga, tá kedysi stála pri terajšej budove Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Michalovciach.

Špacirkári sa zišli popoludní pri MsKS, ktoré bolo zároveň spolu so Zemplínskym múzeom v Michalovciach organizátorom podujatia. Odtiaľto už pokračovali ďalej po židovských šľapajach. Nevyhnutnou podmienkou pre nich bolo vziať si pokrývku hlavy a pevnú obuv.

Vykonali židovské rituály

Prvé miesto, na ktorom sa zastavili bol židovský cintorín na Hrádku. Tak ako je to zvykom u židov, aj špacirkári museli vstúpiť na pôdu židovského cintorína s pokrývkou hlavy. Pred vstupom a po odchode si všetci umývali ruky.

Ide o cintorín, ktorý patrí k jedným z najväčších. Cintorín bol už od svojho založenia zabezpečený kamenným múrom, ktorý bol približne 2 metre vysoký. Molnár zdôraznil, že „v blízkosti je ešte starší cintorín, kde boli pochovaní členovia samostatnej židovskej náboženskej obce na Stráňanoch.“

Všetky hroby sú presne zaznačené v indexe hrobov v slovenčine a hebrejčine. Sú tam pochovaní aj mnohí významní michalovskí Židia a medzi nimi aj rabíni a leviti.

Pochovávali ich odetých do bieleho rúcha, špeciálne ušitého na túto príležitosť. „Truhly, ktoré sa používali v Michalovciach, vyrábali zbíjaním bez použitia klincov,“ poznamenal Molnár.

Stráňany boli obcou

Nasledujúce miesto boli Stráňany. Dnes je to súčasť Michaloviec, v minulosti obec.

„Od polovice 18. storočia tu žila veľká židovská komunita s množstvom kultových objektov. Stráňany boli sídlom židovskej náboženskej obce aj rabinátu. V roku 1940 mala židovská náboženská obec približne 150 členov. Na jej čele stál Samuel Pollak. Rabín Lazar Davidovič bol hlavným rabínom a viedol samostatnú ješivu – školu vyššieho vzdelania,“ priblížil Molnár.

Mnoho židovských obyvateľov odvliekli do Michaloviec a o čosi neskôr ich vysťahovali do oblasti Lublina v obsadenom Poľsku. Na Stráňanoch zostala po nich synagóga, cintorín, učebňa, mikve a dom, v ktorom býval rabín.

Usadili sa v centre mesta

Údaje o príchode prvých židovských rodín do Michaloviec nie sú k dispozícii.

„Podľa dokumentov z roku 1672 sa nachádzalo v mestečku niekoľko osôb židovského vierovyznania. Prvá židovská rodina v Michalovciach je doložená v listine z roku 1725. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1787 bývalo v Michalovciach 74 osôb židovského vierovyznania. Nemali vlastnú náboženskú obec. Na bohoslužby aj do mikve (rituálny kúpeľ) chodili do susedných Pozdišoviec alebo Stráňan a svojich zosnulých pochovávali na stráňanskom cintoríne,“ informoval historik Zemplínskeho múzea a kronikár mesta Michalovce, Martin Molnár.

Násilné vysťahovanie židovských rodín z Michaloviec a okolia prebiehalo začiatkom mája 1942. Podľa skutočných informácií 4. mája 1942 prišiel do Michaloviec deportačný komisár a osobitná jednotka Hlinkovej gardy, aby zabezpečili sústredenie Židov určených na odsun a ich deportáciu.

Tri dni prebiehalo v Michalovciach a v okolí zatýkanie židovských obyvateľov, ktoré bolo sprevádzané násilím a brutalitou.