Entomológ Rudolf Gabzdil sa venuje pozorovaniu, dokumentovaniu a mapovaniu chrobákov už viac ako 40 rokov. Za nenápadnými živočíchmi putoval po púšti, razil si cestu v divokej amazonskej džungli a zdolával kopce a vrcholy majestátneho Kaukazu. Jedného z chrobákov, ktorého objavil pred piatimi rokmi, dokonca vedci pomenovali po zanietenom Michalovčanovi. Gabzdil má vo svojej zbierke viac ako 40-tisíc chrobákov. Najviac ho zaujímajú roháče, bystrušky a fúzače. Entomológ v rozhovore prezradil, že svet hmyzu a chrobákov je nielen tajomný a jedinečný, ale aj plný zážitkov a dobrodružstiev.
MICHALOVCE. Päťdesiatšesťročný entomológ Rudolf Gabzdil trávi väčšinu času na cestách. V Michalovciach ho môžete zastihnúť len vtedy, keď sa vráti z expedície. A aj tento čas doma využíva na to, aby sa opäť pripravil na ďalšiu dobrodružnú cestu. Pred dvomi mesiacmi sa vrátil z Kaukazu. My sme ho zastihli na jeho obľúbenej chate v okolí Zemplínskej šíravy kde, trávi väčšinu voľného času.
Vaša posledná cesta na Kaukaz súvisela opäť s chrobákmi?
„Áno. Bol som na pracovnom stretnutí s pracovníkmi z gruzínskych národných parkov. V budúcnosti plánujeme dokumentovať a pozorovať hmyz, ktorý sa nachádza na ich území.“
Na čom pracujete aktuálne?
„V súčasnosti v spolupráci so Správou Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat a Správou CHKO Východné Karpaty pracujem na dokumentovaní a pozorovaní hmyzu v Národnej prírodnej rezervácii Humenský sokol. Robím tam entomologický prieskum.“
Výsledky vašich pozorovaní ste publikovali v mnohých odborných časopisoch. Po vašej ceste v Malajzii ste dokonca napísali knihu V krajine Sandokana a za viac ako 40 rokov ste zmapovali stovky chrobákov. Pamätáte sa ešte na vaše začiatky a prvého chrobáka?
„Na to sa nedá zabudnúť. O entomológiu som sa začal zaujímať už ako desaťročný chlapec. Prvý chrobák, ktorého som našiel a pozoroval, bol prekvapujúco najväčší vodný chrobák, vodomil čierny. Spozoroval som ho v Rumunsku, keď som bol s rodičmi na dovolenke. Neskôr mi otec doniesol od jedného lesníka dve skrinky s chrobákmi a už som tomu úplne prepadol.“
V ktorých lokalitách vyhľadávate a pozorujete hmyz?
„Spočiatku to bolo len okolie Michaloviec, Zemplínskej šíravy, Vihorlatských vrchov a Morské oko. Neskôr som začal cestovať za chrobákmi takmer po celom svete. Chrobáky som pozoroval v Severnej aj v Južnej Afrike, v Ázii, v celej Európe, na Blízkom východe, ale aj na americkom kontinente. Nejdem vždy na vlastnú päsť, zúčastnil som aj viacerých spoločných entomologických expedícií a výprav. V posledných rokoch vyhľadávam chrobáky, ktoré žijú na púšti. Veľmi si cením, že sa mi podarilo v Maroku v okolí Marakeša odpozorovať a nafotiť vzácneho púštneho fúzača z Tribu Prionini. Zachytiť ho je rarita, pretože žije ukrytý hlboko v piesku v kmeňoch paliem. Samičky takmer nevychádzajú na povrch. Samčekovia zase prelietajú ponad púšť len v noci. Rád som chodil pozorovať chrobáky aj do Sýrie a Izraela, ale v posledných rokoch sú tieto krajiny aj pre entomológov nebezpečné. Chrobáky som pozoroval aj pod činnými sopkami, napríklad pod Stromboli v Taliansku.“
Rozhodujú pri objavovaní a vyhľadávaní drobného hmyzu len skúsenosti, alebo musí mať aj ostrieľaný entomológ šťastie?
„Šťastie a náhoda sú pri pozorovaní chrobákov veľmi dôležité. Na základe dlhoročných odborných skúseností si viem vytypovať lokalitu a prostredie, kde mám vysokú šancu daného chrobáka odpozorovať a nafotiť, ale ak sa neobjavím na správnom mieste v správnom čase, tak mám jednoducho smolu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
