Ivan Koribanič povyšuje tetovanie na umenie

Niektorí sa ním chvália, iní o ňom tajne snívajú a ďalší si myslia, že je to úplná hlúposť. Reč je o tetovaní.

Tatér Ivan Koribanič obľubuje umenie, kreslenie a jeho mládežnícke hobby ho dnes živí. Má svoj obľúbený štýl a rád tvorí originálne tetovania. Svoju profesiu by už nevymenil za nič.

MICHALOVCE/POZDIŠOVCE. Ivan Koribanič (30), ktorý je známy aj pod umeleckým menom „Korky“ , tetuje zhruba už jedenásť rokov. Hoci začiatky neboli veľmi ľahké, postupne sa vypracoval na profesionálneho tetovača a otvoril si svoje vlastné tetovacie štúdio.

Kedy ste si dali vy svoje prvé tetovanie?

„Prvé tetovanie som si dal už v 15 rokoch, bola to taká mladícka nerozvážnosť. Chodil som na športovú školu a boli sme na súťaži v Trnave, povedali sme si so spolužiakmi, že si dáme tetovanie a budeme mať odtiaľ pamiatku. Dokonca tréner nám požičiaval peniaze, za čo som mu aj doteraz vďačný, lebo nebyť toho, neviem či by som sa k tomu dostal. Dal som si čínsky znak, vtedy to bolo veľmi populárne a mám ho doteraz.“

Aké boli vaše začiatky?

„Kreslil som odmala, vďaka tomu som sa dostal k rôznym motívom a začínal som najprv robiť hennu, čo je letná záležitosť. Skrz toho som sa dostal k ľuďom, ktorí mi vraveli, prečo nezačnem tetovať normálne. Postupne som si zohnal prvý strojček a začínal som na umelej a prasacej koži. Mal som 17 rokov a musel som si najprv všetko odskúšať, asi o dva roky na to som sa odvážil spraviť prvé tetovanie. Začínal som doma na kamarátoch. Teraz si neviem predstaviť, že by som robil niečo iné, ani by som to nemenil.“

Čo na vašu záľubu vravelo na začiatku okolie?

„Okolie ma podporovalo a taktiež aj moja mama, bola vždy otvorená takým veciam, ak som bol pre niečo nadchnutý. Nie hneď od začiatku som začal tetovať, to tetovanie v 15 rokoch bolo také štartovacie a potom neskôr som sa naň zameral intenzívnejšie a spravil som si kurz, aby to bolo všetko oficiálne. Doteraz si pamätám, že som bol prekvapený, že mi práve mama sama poradila, tak choď si spraviť kurz.“

Pamätáte si na to úplne prvé tetovanie, ktoré ste niekomu spravili?

„Úplne prvé bolo srdiečko kamarátovi na nohu, s takými kvapkami dookola. Má ho dokonca doteraz. Vtedy som mal aj strojček spravený tak provizórne, motorček, ihla, prevarený tuš a to bolo všetko. Vtedy sa nedalo zohnať nič a bolo to veľmi zložité.“

Koľko tetovaní máte vy?

„Mám potetované ruky, stehno, lýtko aj krk. Je ich niekoľko, už to nerátam na kusy, ale beriem ako celok.“

Ako na vás reagujú okoloidúci?

„Niekedy dávnejšie sa hlavne staršia generácia pozerala na potetovaného človeka, ktorý mal toho troška viac, so zhrozením, ale zas niektorí s úžasom. Ja som to nikdy neriešil, čo si o mne myslia ostatní, ale ľudia v malom meste sú dosť kritickí.“

Máte nejaký vzor, nejakého tatéra?

„Vzorov je veľa, každý má svoj štýl. V dobe, keď som začínal, napríklad Filip Leu. Je jedným z takých najuznávanejších tatérov na svete, ktorý robí tradičný japonský štýl.“

Aký máte vy štýl?

„Môj najobľúbenejší bol viac –menej od začiatku tiež japonský štýl, to sú napríklad gejše, koi kapre, samurajovia a podobne. Má to aj význam a nie je to postavené na tom, že je to len tetovanie. To celkové usporiadanie a každá z tých vecí má svoj zmysel. Dá sa tu vytvoriť niečo nové a tiež jedinečné, pre toho daného človeka. Mám najradšej, ak stále robím niečo nové a nemusím ľudí presviedčať nech si to nedávajú, lebo som to už robil. Každý by mal mať ten svoj originál. Ďalší štýl, ktorému sa venujem, je realistika, tu patria napríklad portréty, zvieratá, reálne predmety a podobne. Dokážem spraviť hocičo, ale rád sa zameriavam na spomínané veci, tiež farebné a komiksové motívy.“

Majú ľudia v tetovaní jasno, alebo potrebujú usmerniť?

„Väčšina ľudí sa riadi tým, že si otvoria Google, zadajú „tetovanie“ a postupne si prechádzajú státisíce obrázkov. Ak im niečo padne do oka, tak prídu s tým, že niečo také by chceli. Niekedy sa stáva, že aj 30 ľudí donesie ten istý obrázok. Už sa ozaj snažím tých ľudí usmerniť a naviesť k tomu, aby to nebolo len tetovanie s podtitulom, že to sa mi páči a chcem to mať. Mali by nad tým rozmýšľať, nielen nad tým skrášlením. To tetovanie by malo mať pre nich aj nejaký význam a vyberať by si mali to, čo im je blízke.“

Ste sám na seba kritický?

„Určite áno, hlavne s odstupom času, ak si čas od času prejdem tie svoje práce. Ak má človek záujem a cieľ niečo dosiahnuť, musí byť aj sebakritický, prijať kritiku a spýtať sa na názor niekoho iného. Je potrebné stále sledovať čo je nové, aj tvorbu iných umelcov. Vždy sa je čo učiť a je to taká práca, v ktorej sa môže človek zdokonaľovať celý život.“

Boli ste tetovať aj niekde v zahraničí?

„Vo svete je strašné veľa tetovacích štúdií, väčšina z nich si pozýva na výpomoc alebo spestrenie práce a portfólií aj zahraničných tatérov. Podarilo sa mi hosťovať v Los Angeles a Kanade. Získal som viac informácií, zdokonalil sa a malo to pre mňa len prínos.“

Prichádzajú sa tetovať len mladí, alebo aj dôchodcovia?

„Prevažujú najmä mladí ľudia, ale bežne tetujem štyridsiatnikov, päťdesiatnikov. Najstaršieho dôchodcu som mal v Kanade, približne sedemdesiatročného pána.“

Aké časovo najnáročnejšie tetovanie ste robili?

„Moje také naj trvalo približne 9 a pol hodiny. Bol to začiatok veľkej kerky na celý chrbát. Náročné a veľké tetovania sa nedajú spraviť naraz, nie je to dobré, ak sa robia veľmi dlhé sedenia, tetovanie bolí a človek je aj vyčerpaný. Musí sa to rozložiť na viacero návštev, a tá prvá trvala tak dlho.“

Pamätáte si na nejaké bláznivé tetovanie, ktoré ste robili?

„Kamarátovi som vytetoval na tattoo súťaži práčku. Dokonca sme s ňou vyhrali aj 2. miesto v kategórii – color.“

Prečo práve práčka?

„Tento motív vznikol kvôli ľuďom, ktorí nad tetovaním nerozmýšľajú ako nad niečím, čo ich má vystihovať, ale chceli by prosto niečo 'cool'. Malo ich to zaraziť a naviesť na tú lepšiu cestu, ako postupovať pri výbere tetovania a prečo si ho vlastne dať. Neskôr, keď som tento príbeh a nápad chcel zvečniť, ponúkol sa jeden kamarát, že on by si to dal.“

Spomínali ste súťaže, aké ocenenia už máte?

„Každoročne absolvujem súťaže u nás na Slovensku, v Česku, Maďarsku a dá sa povedať, že v celej strednej Európe. Ocenení mám už niekoľko, viac–menej zo všetkých súťaží, ktoré som absolvoval, tak asi len na dvoch sa mi nepodarilo nič získať. Najčerstvejšie ocenenie som získal na súťaži v Budapešti, v kategórii 'Best of Saturday', získal som ho zhruba z 52 súťažiacich. Pre mňa doteraz najlepší úspech.“

Tetovanie. Ľudia by mali nad ním rozmýšľať. Nejde len o skrášlenie, ale malo by mať aj nejaký význam.