Dušan Hreha z Michaloviec sa koncom sedemdesiatych rokov stal najmladším majstrom Slovenska v boxe. V krátkom čase získal viacero titulov. Na drsný šport, ktorý mu priniesol slávu aj bolesť, nezanevrel. Vitálny dôchodca ešte stále každé ráno cvičí.
MICHALOVCE. Šesťdesiatpäťročný Dušan Hreha oslávil svoje okrúhle jubileum len pred pár dňami. Od čias, keď prvýkrát začal udierať do boxerského mechu, uplynulo už viac ako 50 rokov.
Boxovať začal, keď mal 13 rokov, na registračku staršieho brata. V krátkom čase sa stal úspešným a rešpektovaným boxerom nielen v bývalom Československu, ale aj v zahraničí. Hreha boxoval vo váhovej kategórii do 67 kilogramov.
V ringu si to dokonca rozdal aj so svetoznámym kubánskym boxerom Emiliom Correom, ktorý v roku 1972 získal na olympiáde v Mníchove zlatú medailu. Aj keď svoj duel s kubánskym šampiónom nedokončil, navždy mu zostal hlboko v pamäti.
„Ten zápas prerušil lekár, lebo som mal roztrhnuté obočie. Škoda...“ zaspomínal dnes už 65-ročný dôchodca.
Blesková kariéra a sláva
Na začiatku boxerskej kariéry odišiel v roku 1967 ako 17-ročný do českého Liberca, kde boxoval v miestnom klube. Tu sa mu podarilo získať dorastenecký titul majstra Československa.
Po čase sa však vrátil späť do rodných Michaloviec, kde trénoval spolu s ďalšími známymi michalovskými boxermi Rudom Šubákom, Jožkom Pavlom a Jozefom Bilohuštinom.
V roku 1969 už boxoval za Lokomotívu Košice a hneď sa zaradil medzi výrazné opory družstva. V tomto čase sa stal najmladším majstrom Slovenska. Ako 18-ročný nastúpil na vojenskú službu do Dukly Olomouc.
Aj s týmto družstvom sa stal majstrom Československa.
V roku 1971 boxovala Dukla Olomouc v Dubnici rozhodujúci zápas o majstra republiky. Dušan nastúpil proti Samkovi, reprezentantovi ČSR, ktorý bol dvojnásobným majstrom Československa.
Zápas vyhral Hreha, keď svojmu súperovi uštedril predčasné KO a jeho klub získal titul majstra ČSR.
Michalovčan má na konte aj niekoľko víťazstiev v zahraničí. Na Majstrovstvách železničiarov v ukrajinskom Ľvove získal v roku 1973 bronzovú medailu. Hreha porazil aj kedysi úspešného boxera bývalej NDR Tipolda a olympijského víťaza Musalinova z bývaleho ZSSR.
Hreha bol pre súperov vo svojej váhovej kategórii postrach. Trojnásobný majster ČSR Peter Somer dokonca o ňom prehlásil: „Pokiaľ by bol Hreha o hlavu vyšší, nemal by konkurenciu“.
Hreha porazil v ringu na body aj Bohumila Nemečka, bývalého majstra Európy z roku 1967 a držiteľa zlatej medaily z olympijských hier v Ríme.
Boxer: Mal som výdrž
„Bol som postrach,“ povedal s úsmevom Hreha a dodal: „Mojou výhodou boli silné údery, ale hlavne to, že som dokázal veľa vydržať. Dosť som zniesol rán od súperov. Mal som bojovné srdce,“ zamyslel sa nahlas čerstvý jubilant.
Dodnes sa pamätá, ako doma boxoval do vreca, ktoré mu pridržiaval mladší brat Martin. Roky pracoval ako šofér nákladného auta. Trénoval vždy po práci.
Aj keď mu z jeho hviezdnej boxerskej kariéry zostali už len spomienky, zopár čiernobielych fotografií a starostlivo odložené výstrižky z novín, Hreha s radosťou spomína na zlatú éru boxu.
Výpadky pamäte
Potvrdil, že tento tvrdý šport má aj svoje tienisté stránky, ktoré aj on pocítil na vlastnej koži. „Stávalo sa mi po zápasoch, že som mával krátkodobé výpadky pamäte. Stáva sa mi to aj dnes,“ povedal.
Hovorí, že mnohí jeho rovesníci, s ktorými trénoval alebo zápasil v ringu, sú už nebohí, alebo majú vážne zdravotné problémy.
„Box je tvrdý šport, niektorí už zomreli, iní majú problémy, napríklad s pamäťou,“ povedal.
Potvrdil, že takisto ako v iných športoch, aj v boxe mnohí neuniesli úspech, slávu a prepadli alkoholu. Napriek výrazným úspechom musel Hreha v roku 1973 svoju kariéru zo zdravotných dôvodov predčasne ukončiť.
Na box ale nezanevrel a niekoľko rokov sa v Michalovciach venoval trénerskej činnosti a podpore mladých talentov. V súčasnosti, aj v dôchodkovom veku, sa Hreha stále snaží udržať sa vo forme.
„Každý deň ráno cvičím 20 minút kľuky a drepy. Aj vo vyššom veku sa musíte udržiavať vo forme. Nesmiete sa poddať,“ povedal boxer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín