Z ľadu trčala hlava a časť panciera zamrznutej korytnačky. Nález prekvapil aj ochranárov a zoológov. Hoci sa korytnačky v jazere vyskytujú už niekoľko rokov, v zimnom období hibernujú hlboko na dne jazera.
MICHALOVCE. Prirodzeným domovom korytnačiek písmenkových ozdobných sú jazerá a rieky Južnej a Strednej Ameriky.
Niekoľko rokov sa im ale darí aj na jazierku Baňa v Michalovciach. Vypustili ich tu nezodpovední chovatelia, ktorí sa plazov chceli zbaviť.
Korytnačky sa na jazierku udomácnili a stali sa miestnou atrakciou. V letných mesiacoch ich obdivujú rodiny s deťmi, keď sa korytnačky vyhrievajú pri brehoch jazera. Korytnačky sa ale v zime ukladajú na zimný spánok.
„Počas zimy hibernuje na dne rybníkov. Metabolizmus je v tomto období úplne zastavený, preto prežijú korytnačky aj pod ľadom, keď im stačí kyslík, ktorý získajú z vody. To trvá asi od novembra do marca,“ spresnila zoologička Zuzana Argalášová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat.
Preto viacerých Michalovčanov prekvapilo, keď uvideli v januári trčať z ľadu zamrznutú korytnačku.
Nález prekvapil aj ochranárov
Argalášová potvrdila, že je to neobvyklé. Ochranári sa domnievajú, že ide o novú korytnačku, ktorú niekto vyhodil do jazera možno počas Vianoc.
„Predpokladám, že ju tam niekto vypustil pred pár dňami, keď voda v jazierku ešte nebola zamrznutá. Táto lokalita je známa tým, že tu ľudia chodia tieto korytnačky vyhadzovať. Aj vďaka týmto nezodpovedným chovateľom je na tomto jazierku už niekoľko rokov početná populácia korytnačiek písmenkových,“ vysvetlila zoologička.
Argalášová hovorí, že ľudia si kupujú korytnačky, ale keď narastú a zvýšia sa aj nároky na ich starostlivosť, tak ich pustia do jazera alebo do rieky.
„Dnes ju možno nájsť nielen v tomto jazierku, ale pozorované boli na Laborci, zavodňovacích kanáloch Veľké Revištia a Bežovce,“ spresnila zoologička.
Ich dovoz zo zahraničia je už zakázaný
Zoologička vysvetlila, že táto korytnačka je asi najznámejšou a najčastejšie chovanou vodnou korytnačkou.
„U nás vo voľnej prírode je to invázny druh živočícha, ktorý je ale schopný prežiť v našich zemepisných šírkach. V prírode konzumujú rybky, široké spektrum vodných bezstavovcov a stavovcov, často aj žaby, žubrienky. Nepohrdne však ani vodnými rastlinami. Ako korytnačky rastú, postupne vzrastá podiel rastlinnej zložky v ich potrave,“ ozrejmila Argalášová.
Dodala, že rozlíšiť od našej pôvodnej korytnačky močiarnej sa dá veľmi ľahko. Na hlave za očami má červený pás. Argalášová zdôraznila, že v rámci dohovoru CITES je ich dovoz do Európskej únie od roku 2007 zakázaný.
„Chov u nás podlieha registrácii. Dôvodom je, že jej uvedenie do prírodného prostredia EÚ predstavuje ekologické ohrozenie pre pôvodné druhy,“ uzavrela zoologička.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
