Čas návratu Rebičovej na palubovky sa kráti

MICHALOVCE. Osemnásty máj tohto roku by michalovská hádzanárka Marianna Rebičová najradšej vymazala zo svojho života.

Prebiehala štvrtá minúta tretieho finálového duelu o majstra Slovenska medzi Šaľou a Michalovcami, keď opora Iuventy po strelení prvého gólu svojho tímu dostúpila na koleno tak nešťastne, že v tej chvíli sa pre ňu skončil nielen tento zápas, ale aj sezóna, a na dlhšie obdobie sa zastavila i jej sľubne rozvíjajúca sa kariéra.

Diagnóza? „Natrhnutie bočného väzu a roztrhnutie predného skríženého väzu,“ uviedla M. Rebičová.

Musela čakať

Vychýrenej kanonierke sa v tej chvíli zrútil celý svet, pretože hrala v skvelej forme a gólovo ťahala nielen michalovský celok, ale aj slovenskú reprezentáciu.

„Na moment, keď sa mi to zranenie prihodilo, nerada spomínam. Hovorila som si vtedy, že asi budem zakliata, lebo v prvom finálovom súboji so Šaľou som si spravila výron a v treťom prišlo vážne zranenie kolena,“ povedala 21-ročná ľavá spojka, ktorá sa musela pripraviť na dlhé odlúčenie od hádzanej.

Po vyšetrení magnetickou rezonanciou sa rýchlo dozvedela presnú diagnózu, ale operačný zákrok nemohla absolvovať okamžite. „Musela som čakať mesiac, kým sa mi zrastie bočný väz, až tak som mohla ísť na plastiku,“ ozrejmila M. Rebičová.

Naplno ešte nemôže

Tú podstúpila v polovici júna v nemocnici v košickej Šaci a roztrhnutý predný krížny väz jej „dokopy“ dával Peter Polan, známy športový lekár, ktorého rukami prešlo množstvo profesionálnych hádzanárov či basketbalistov.

„Potom som začala s rehabilitáciou, najprv doma v Michalovciach, ale nedávno som bola niekoľko dní aj vo Vranove nad Topľou.“

Liečba prebiehala bez problémov a po zhruba piatich mesiacoch začala „Mery“ s individuálnym tréningom.

„V pondelok som začala behať, ale nikam sa nechcem uponáhľať, doktor mi plnú záťaž odporúča až po siedmich mesiacoch od operácie. Ešte ma čaká jedna kontrola u Polana, do tréningu s družstvom sa zapojím až vtedy, ak mi to on dovolí,“ pokračovala.

Dievčatám drží palce

Michalovská odchovankyňa netají, že hádzaná jej nesmierne chýba. „Nielen strieľanie gólov mi chýba, ale všetko okolo nej. Či už tréningy so spoluhráčkami, alebo samotné zápasy,“ vyjadrila sa M. Rebičová, pre ktorú boli najťažšie prvé mesiace od zranenia.

„Vtedy mi totiž bolo jasné, že nebudem reprezentovať Slovensko na majstrovstvách Európy, ktoré sa uskutočnia už o mesiac v Maďarsku a Chorvátsku.“

A kedy ju michalovskí priaznivci uvidia opäť v zápasovom nasadení? „Niekedy začiatkom februára,“ odvetila hádzanárka s tvrdou strelou, ktorá veľmi chýba aj trénerovi Iuventy Borysovi Petrovskému.

Teší ju aspoň to, že jej klubovým spoluhráčkam sa zatiaľ v novej sezóne darí. „Som rada, že zvládli aj posledný ťažký zápas s Mostom, kedy som im držala palce v hľadisku. Už sa neviem dočkať toho, ako im v novom roku pomôžem aj priamo na ihrisku,“ uzavrela M. Rebičová.