Tento rok je v Michalovciach rokom sedmičiek. „Sedmičkovým“ jubileám boli venované aj piatkové Špacirki po varošu. Pútavé rozprávanie regionálneho historika Martina Molnára zo Zemplínskeho múzea si nenechali ujsť desiatky Michalovčanov.
MICHALOVCE. Špacírovať sa začalo symbolicky od „varošskej chyže“, teda budovy radnice. Postavili ju v rokoch 1927 – 28. Práve tu pred sedemdesiatimi rokmi udelili Michalovciam štatút mesta.
„Michalovce boli už v stredoveku mestečkom. O všetkom rozhodovali páni z Michaloviec alebo Sztárayovci. V 19. storočí štatút mestečka stratili. Získali štatút malej obce s tisíckou obyvateľov, neskôr veľkej obce,“ začal rozprávanie historik Molnár.
Listinu priniesol Šaňo Mach
Po vzniku Československej republiky sa miestni predstavitelia snažili o prinavrátenie štatútu mesta. Ich snaha však naplnená nebola.
Stalo sa tak až počas slovenského štátu v roku 1944. V júni v roku 1944 na zasadnutí vlády, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Jozef Tiso, vyhoveli žiadosti Michaloviec.
„Oficiálnu listinu priniesol do mesta osobne vtedajší minister vnútra Alexander Mach. Na dobových fotografiách je zachytené, ako ho slávnostne vítali nastúpení členovia vojska, Hlinkovej gardy, významných spolkov a organizácií. V budove radnice v obradných sieňach na poschodí slávnostne zasadlo mestské zastupiteľstvo. Každý poslanec musel nahlas prečítať sľub, súvisiaci so získaním mestského štatútu, a zaviazať sa, že bude pracovať pre mesto, “ priblížil historické udalosti Martin Molnár.
Sedemdesiat rokov od oslobodenia
Pred rekonštrukciou námestia stáli pred radnicou dva parčíky. Práve v nich boli pochovaní prví vojaci Červenej armády, ktorí padli v meste.
„Nie však pri oslobodzovaní mesta, lebo tu sa bezprostredne nebojovalo. Nemci pred odchodom zamínovali všetky významné budovy v meste. Sovietski míneri ich museli odmínovať. Budova hotela Luculus, teda Jalty, vyletela do vzduchu. Zahynuli tam nielen vojaci, ale aj veľa civilistov. Veľa sa hovorilo o tom, že vraj sa vojaci najprv opili v lekárni a až potom išli odmínovávať. Dokumenty o tom nehovoria, len pamätníci. Týchto vojakov pochovali práve pred radnicou,“ uviedol Molnár.
Na cintoríne Červenej armády je pochovaných 17 400 sovietskych vojakov. „Nepadli pri oslobodzovaní mesta. Pozvážali ich z veľkého územia Zemplína. Vďaka vtedajšiemu chaosu sa na cintorín dostali aj nemeckí vojaci,“ doplnil. Identifikovať sa podarilo len asi 1 400 tiel.
Pamätník na Bielej hore je venovaný slovenským vojakom, partizánom a civilistom, ktorých zavraždili Nemci niekoľko dní pred oslobodením mesta v novembri 1944.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
