BUDKOVCE. Zdá sa, že futbal v Budkovciach sa po rokoch stagnácie opäť stavia na nohy. Tamojšie mužstvo OŠK totiž prednedávnom zaknihoval druhý postup v priebehu dvoch rokov a v nasledujúcej sezóne bude pôsobiť v piatej lige skupine zemplínskej. Pod vedením trénerskej dvojice Marián Uhrina – Anton Chvostaľ sa tímu podarilo vyhrať najvyššiu okresnú súťaž a čerešničkou na torte bolo aj víťazstvo v súboji o Superpohár nad Topoľanmi. O aktuálnej situácii v budkovskom futbale sme sa pozhovárali s trénerom mužstva a starostom obce v jednej osobe Mariánom Uhrinom.
Ako nováčikovi prvej triedy sa vám podarilo postúpiť aj do piatej ligy, čo vy k tomu poviete?
„Príjemne sa to počúva a je to pekné. Bolo pre nás prekvapením, že sme súťaž tak dobre začali, vôbec sme to nečakali. Ja som prišiel k mužstvu o trošku neskôr, keď ma ľudia, ktorí futbal robia, ako bývalého hráča a trénera Budkoviec oslovili s tým, aby som im pomohol. Začali sme súťaž s obavami, ale prvé výsledky nás povzbudili a už to išlo. Nemôžem povedať, že našim jednoznačným cieľom bol postup, mojim cieľom, či už ako športovca alebo ako človeka, je vždy vyhrávať. Keď zdolávate prekážku za prekážkou, tak dodá vám to ďalšie sily a pridá na sebadôvere. A to sa nám u hráčov podarilo s mojím trénerským kolegom Antonom Chvostaľom presadiť a zrazu sme boli na čele tabuľky. Stalo sa to našou výhodou, lebo súperi sa nás začali obávať, ale na druhej strane sa na nás chceli aj vytiahnuť. Bolo niekoľko zápasov, ktoré nás zocelili a ukázali našu pravú tvár v prvej triede. Keď sme boli dlhodobo na špici, tak sme si aj začali hovoriť, že chceme súťaž vyhrať.“
O postup ste až do posledného kola bojovali s ďalším nováčikom – Romou Pavlovce nad Uhom. V zápase jari ste ho dokázali doma poraziť 1:0. Začali ste už po tejto výhre veriť, že postup vám už neunikne?
„My sme začali veriť už v jeseni, keď sme na ich pôde uhrali remízu 1:1 a neboli sme ďaleko ani od víťazstva, lebo domáci vyrovnali iba z pokutového kopu. Celkovo vonku sa nám podarilo nazbierať veľa bodov. Dôležité bolo aj to, že kým v jeseni sa naša zostava dosť obmieňala, v jarnej časti sa už ustálila, stále sme hrali skoro v rovnakom zložení. Domáci duel s Pavlovcami bol rozhodujúci, bol to taký zápas pravdy. Toto nás nakoplo a postup sme si už nenechali ujsť.“
Kde bola najväčšia sila vášho mužstva?
„Jednoznačne v kolektíve. Nerád by som vyzdvihoval jednotlivcov, aj keď i jednotlivci tvoria hru, ako napríklad Messi v Barcelone. My sme takú veľkú individualitu nemali, rozhodla sila kolektívu. Viackrát nás prekvapili výkony hráčov na takých miestach, kde sme to nečakali. Nemali sme ani nejakého kanoniera, najlepším strelcom tímu sa stal Matúš Seman, ale hneď za ním boli ďalší hráči. Mali sme vyvážený kolektív, ktorý sa nikdy nezlomil, v žiadnom zápase sme nevybuchli, ani sme nedostali nijakú nakladačku.“
Pred vami je piatoligová výzva. Čaká vás vyššia súťaž, v ktorej už treba viac trénovať aj doplniť káder. Aké sú vaše očakávania?
„Nastali starosti, aj také, o ktorých sme nevedeli a neboli sme o nich informovaní. Čaká nás veľa práce, ja osobne idem do piatej ligy s malou dušičkou. Mužstvo potrebuje ešte dozrieť a posilniť. Treba nám aspoň troch hráčov, do každej formácie jedného. Neviem odhadnúť, na akých priečkach sa budeme pohybovať. Chlapci si musia uvedomiť, že k tréningom by mali pristúpiť zodpovednejšie, na druhej strane v tejto ekonomickej dobe sme my tréneri radi, ak nám vôbec na tréning prídu, lebo často si musia v zamestnaní vymieňať zmeny.“
Kedy by ste chceli začať s prípravou na nový ročník?
„V nedeľu sme sa zúčastnili turnaja Derby cup v Žbinciach, kde okrem nás štartovali aj Hatalov, Dúbravka a domáci celok. Po ňom budeme mať aspoň desaťdňovú pauzu, aby si chlapci trošku oddýchli od futbalu. Radi by sme odohrali aspoň tri prípravné zápasy, keďže do súťaže zostáva málo času. Ak prídu nejakí noví hráči, tak bude treba ich zapracovať do mužstva. Budeme mať málo času, aby sme sa dobre pripravili. V piatej lige sú už dobré mužstvá, ktoré dlhodobo hrajú solídny futbal, či už Petrovce nad Laborcom, Lastomír, Čičarovce.“
Do piatej ligy sa Budkovce vracajú po piatich rokoch. Prechádzajúce účinkovanie v tejto súťaži však dopadlo katastrofálne, skončili posledné a dokonca o rok prišlo vypadnutie aj z prvej triedy. Neobávate sa podobného scenáru?
„Futbal je ako bežný život – raz ste hore, inokedy zase dole. Keď sa vám darí, chce vám pomôcť aj viac ľudí, ak nie, tak od vás odchádzajú a otočia sa vám chrbtom. Tak tomu bolo aj vtedy, ale aj v roku 1995, kedy skončilo slávne obdobie budkovského futbalu. Chválabohu sa nám podarilo vytvoriť nový klub OŠK a postupne sme išli hore. Piatu ligu sme však nezvládli a nastala zlá doba. Našťastie zopár zanietencov na čele s Jánom Ferkom, Antonom Chvostaľom či Štefanom Semanom to udržali. Postupne sme prišli aj my ostatní a opäť je v Budkovciach taký malý futbalový boom. Deti majú záujem o tento šport, chceli by sme záujem ľudí o futbal udržať čo najdlhšie. Bolo by to dobré pre budkovský futbal. Máme jeden z najkrajších futbalových areálov v okolí, ihrisko je vo veľmi dobrom stave. Už len tak dostať aj káder na piatoligovú úroveň.“
Dvakrát za sebou ste postúpili, čo by ste povedali na tretí postup v rade?
„Nie, nie... To už by som bol veľký optimista, nie že by som to našim chlapcom nedoprial, ale to už by boli odvážne ciele. Ak budeme do toho desiateho miesta sa pohybovať, tak ja osobne budem spokojný.“
Zaslúžili sa o postup
Anton Budiš, Lukáš Ložanský – Július Halás, Pavol Adam, Michal Varga, Tomáš Ondruško, Martin Vaňo, Matúš Seman, Ondrej Paulovčík, Mikuláš Mika, Kristián Balog, Ladislav Sabol, Marek Hajduk, Lukáš Dubravčák, Martin Ivanko, Stanislav Guzej, Maroš Danko, Ján Paľo, Matúš Lendač, Ján Kostrej, Peter Borko, Matúš Sopko, Miroslav Pavlov. Tréneri: Marián Uhrina, Anton Chvostaľ. Prezident klubu: Štefan Seman. Tajomník klubu: Ján Ferko.
ra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
