Z onkologického oddelenia michalovskej nemocnice sa pred pár dňami ozývala hudba, bolo počuť aj smiech a potlesk. Na oddelenie sa vrátili bývalí pacienti. Hospitalizovaným prišli oznámiť, že zákernú chorobu môžu poraziť aj oni.
MICHALOVCE. „Najhoršia rakovina je tá, ktorá sa nelieči,“ hovorí 55-ročná Michalovčanka Eva čechová, ktorá je onkologickou pacientkou od roku 2003. Ako jedna z mála žien sa rozhodla vystúpiť z tieňa a otvorene hovorí o liečbe a následkoch tejto zákernej choroby.
Hoci sa jej podarilo nad chorobou zvíťaziť, často sa vracia na onkologické oddelenie Nemocnice s poliklinikou Š. Kukuru v Michalovciach. Nevracia sa však ako pacientka, ale ako žena, ktorá chce pomôcť hospitalizovaným ľuďom v ich neľahkej životnej situácii.
Bývalé onkologické pacientky sa spojili
Eva Čechová bola sedem rokov predsedníčkou klubu Venuša, ktorý združuje onkologické pacientky a ženy, ktoré vyhrali nad rakovinou a snažia sa vyrovnať s následkami tejto zákernej choroby. Ženy sa stretávajú v priestoroch Zemplínskeho osvetového strediska v Michalovciach raz do mesiaca.
„Sme vďačné za každý jeden prežitý rok bez recidívy a dúfam, že takých rokov bude do konca nášho života ešte veľa. Momentálne máme v klube 40 žien. Počty sa menia. Občas prídu ženy a činnosť tohto klubu ich neosloví natoľko, aby pocítili potrebu sa stretávať. Niekto sa chce viac o svojej chorobe porozprávať, ďalší to dusí v sebe a nemá potrebu sa stretávať s ľuďmi s rovnakou diagnózou. Najradšej by na tú chorobu zabudli a vymazali nepríjemné spomienky,“ vysvetlila Čechová.
Aktivity klubu sa netočia len okolo rakoviny.
„Práve naopak. U nás je málo aktivít, ktoré sa týkajú onkologického ochorenia. Zapájame sa do vzdelávacích programov, tvoríme si kreatívne veci. Sú chvíle, keď si len vypijeme kávu, posedíme, porozprávame sa o deťoch, o varení a o bežných veciach,“ dodala aktivistka.
Podľa Čechovej je dôležité, aby sa bývalí, ale aj súčasní pacienti stretávali. „Aby vedeli, že s touto chorobou nie sú sami, aby vedeli, že sú kluby, rekondičné pobyty a že je tu niekto, kto im môže pomôcť,“ zdôraznila.
Do nemocnice prichádzajú, aby podporili pacientov
Členky klubu Venuša sa snažia spríjemniť život aj pacientom, ktorí sa liečia na onkologickom oddelení michalovskej nemocnice. V spolupráci so základnými školami im pripravujú kultúrne programy a vystúpenia, ktoré pacientov aspoň na chvíľu odpútajú od ich starostí a myšlienok.
„Chceme trošku pacientom spríjemniť deň,“ povedala Eva Čechová, ktorá mala predčasom rakovinu prsníka.
„Väčšina ľudí keď počuje, že má niekto rakovinu, tak ho už odpisujú. Stotožňujú sa s tým tak, že rakovina rovná sa smrť. Ale v žiadnom prípade to tak nie je. Keď sa ma niekto pýta, aká rakovina je najhoršia, tak odpoviem tá, ktorá nie je liečená. Aj ja som úplne zdravá, mám chvalabohu dobré výsledky a považujem sa za zdravú,“ podotkla Michalovčanka.
Čechová hovorí, že každá žena sa vyrovnáva s rakovinou iným spôsobom.
„Je to veľmi individuálne. Tak ako v bežnom živote nie všetci sme rovnakí. Nie každý sa vie s tým vyrovnať a prijať to. Ale skôr alebo neskôr sa s tým musí jednoducho naučiť žiť. Podľa mňa je lepšie, keď sa ľudia vedia obrátiť na iných a poprosiť o pomoc,“ uviedla.
Čechová vysvetlila, že choroba ľudí často zblíži.
„Spája nás niečo, čo zdravý človek, sestrička v nemocnici alebo doktor nevedia pochopiť. Lebo oni neprežívajú tú bolesť. Aj keď vidia, že to bolí, aj keď vidia, že sú to nepríjemné stavy, oni to na vlastnej koži neprežili. Nás spája prežitá nepríjemná skúsenosť, ale aj to, že sme sa vyliečili a ideme ďalej,“ povedala Eva.
Michal Varga pomáha mužom
Nad rakovinou sa podarilo vyhrať aj 70-ročnému Michalovi Vargovi, ktorý je predsedom Združenia stomikov v Michalovciach. Klub združuje mužov, ktorí mali nádor na hrubom čreve a po operácii žijú s vývodom.
„Musia si lepiť stomické vrecúška. Lepia si ich sami, alebo kto ich ošetruje. Nie každý zvíťazil. Keď však prišli včas, tak sa rakovina nešírila,“ povedal Varga.
Klub má momentálne 50 členov.
„Robíme rôzne aktivity, aby zabudli na chorobu. Prešli sme všetky hrady, ktoré sú v okolí. Chodíme aj do kostolíkov, do Maďarska a organizujeme rôzne poznávacie zájazdy,“ objasnil Varga.
Aj on sa rozhodol vystúpiť z tieňa a navštevuje pacientov hospitalizovaných na onkológii.
„Ľuďom treba pomôcť. Keď to budem skrývať, nikto o mne nebude vedieť. Je to chyba. Chorý potom pôjde proti sebe a psychická odolnosť je potom menšia. Človek sa nesmie vzdať, má si nájsť svoj spôsob života,“ zdôraznil.
Varga potvrdil, že onkologickí pacienti berú ináč povzbudivé slová od svojich blížnych a lekárov ako od ľudí, ktorí sami bojovali s rakovinou a podarilo sa im ju poraziť.
Chorí aj vyliečení sú si vzájomnou oporou. „Keď sme spolu, tak sa medzi sebou porozprávame o týchto problémoch,“ uzavrel Varga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
