V Michalovciach stíchli zvony a zneli rapkáče

V Bazilike minor Zoslania Ducha svätého v Michalovciach používajú redemptoristi tradičný drevený rapkáč.

Počas uplynulých veľkonočných sviatkov v kostoloch a chrámoch stíchli zvony a namiesto nich sa rozozvučali rapkáče. V Bazilike minor Zoslania Ducha svätého v Michalovciach používajú redemptoristi tradičný drevený rapkáč, ktorý bol vyrobený ešte v roku 1944.

MICHALOVCE. Len raz v roku vo veľkonočnom období sa v kostoloch a chrámoch po celom Slovensku rozozvučali namiesto zvonov rapkáče. Mlčanie zvonov má podľa niektorých tradícií znázorniť mlčanie apoštolov počas utrpenia, ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Tradičný vyše 70-ročný rapkáč používajú aj v Bazilike minor Zoslania Ducha svätého pri Kláštore redemptoristov v Michalovciach. Počas Veľkého piatka, Bielej soboty a v nedeľu skoro ráno pred vzkriesením sa jeho zvuk ozýval z veže, ktorá sa nachádza pri bazilike.

Zvuk rapkáča počuť len v okolí chrámu

Rehoľný brat Peter z Kláštora redemptoristov vysvetlil, že veľký chrámový vežový rapkáč sa obsluhuje pomocou kľuky a vydáva charakteristický zvuk, ktorý je zosilnený rezonátorom v tvare truhlice.

„Súčasťou obrovského dreveného rapkáča je skriňa, ktorá slúži ako rezonátor a ovplyvňuje jeho zvuk. Nie je silný ako zvon a nepočuť ho na celé mesto, ale len v okolí chrámu,“ povedal rehoľný brat Peter.

„Točiť kľukou na veľkom rapkáči nepretržite viac ako päť minút je dosť náročné,“ potvrdil Ivan z Michaloviec, ktorý obsluhuje tento nástroj už šesť rokov počas veľkonočných obradov.

Zvyk nahradzovania zvonenia zvonov lomozom a rachotom rapkáča bol prvýkrát kodifikovaný aj v liturgických knihách už koncom 8. storočia.

Najstarší európsky exemplár rapkáča pochádza zo 14. storočia a je uložený v pyrenejskom kláštore Escaladieu v južnom Francúzsku.

Rapkáče stíchli v chrámoch na Slovensku v nedeľu skoro ráno, kedy sa opäť rozozvučali zvony na počesť Kristovho zmŕtvychvstania.

Nástroj s bohatou históriou

Rapkáče sa po prvýkrát objavili už v staroveku. V rozličných kultúrach ho používali ako hudobný nástroj. Už vtedy bol aj súčasťou náboženských obradov. Jeho hluk mal vyháňať všetko zlé. Postupne našiel tento nástroj uplatnenie aj v kresťanstve.

Niekedy chodili chlapci s malými ručnými rapkáčmi po dedine, rapkali a takto zvolávali ľudí do kostolov a na obedňajšie modlitby.

V dnešnej dobe sa menšie rapkáče používajú okrem veľkonočných liturgických obradov ešte medzi športovými fanúšikmi.