Bobor, ktorý nemá v lokalite prirodzeného predátora, sa pustil do ovocných stromov. Jedna bobria rodina si postavila hrádzu aj v blízkosti novovybudovaného akvaparku.
KALUŽA. Bobrom v regióne Zemplína sa darí.
„Pred pár rokmi vidieť bobra na našom území bola rarita, teraz tu žije viacero rodín. S tým súvisí i rast konfliktov so správcami pozemkov. Bobor nemá prirodzeného predátora. Ani do potravnej bázy mu nezasahuje žiaden iný živočíšny druh,“ vysvetlila zoologička Zuzana Argalášová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat.
Dodala, že bobrom konkuruje v regióne len ondatra pižmová.
Poškodzujú aj ovocné sady
Hoci väčšina lokalít, kde sa bobor nachádza, je mimo obcí, ochranári už zachytili prvé konflikty medzi človekom a bobrom.
„V obci Vyšné Remety sa bobor pustil do ovocných stromov. Jediná ochrana je obaliť ich pletivom. Vyhľadávajú najmä jablone, slivky a gaštany,“ objasnila Argalášová.
Bobor si hľadá potravu maximálne 20 metrov od brehu. „Ak do toho pásu zasahuje plocha s atraktívnou potravou, je schopný poškodzovať kultúry od brehov až do vzdialenosti 100 metrov,“ uviedla zoologička.
Najväčšie presuny vykonávajú mladé bobry, keď si hľadajú partnera a lokalitu na usídlenie.
O tom, že sa populácia rozširuje a mladé jedince si hľadajú vhodné lokality na usídlenie, svedčí podľa Argalášovej aj to, že sa postupne po toku rieky dostali až k Morskému oku. „Pustil sa aj do kôry buka, čo je naozaj rarita,“ povedala ochranárka.
Nepredpokladá, že sa bobry na Morskom oku usídlia natrvalo: „Nemá tu vhodné ohryzové dreviny.“
Bobrom sa zapáčilo pri akvaparku
Bobry stínajú dreviny a kríky, aby sa dostali ku kôre a tenkým výhonkom, ktoré sú v zime ich hlavným zdrojom potravy. Konáre používajú aj ako materiál na svoje stavby.
Tie si postavili pri obci Kaluža na Zemplínskej šírave, aj pri poľovnom revíri v obore Karná. V obidvoch lokalitách už správca toku požiadal o likvidáciu bobrej hrádze.
Ochranárka vysvetlila, že pri obci Kaluža už niekto hrádzu predčasom zničil: „No bobor si o pár metrov ďalej postavil ešte väčšiu a pevnejšiu.“
Podľa zoologičky je táto lokalita pre bobra prechodná, pretože časom tam nebude mať vhodné dreviny.
Argalášová vysvetlila, že ľudia sa snažia sami zrušiť bobrie hrádze, aby im nevytápali okolie.
„Bobra to však môže skôr 'nahnevať' a urobí si ešte pevnejšiu. Je to zviera s obrovskou snahou zachovať si bezpečnosť seba i svojej rodiny,“ zdôraznila ochranárka.
Jedna z hrádzí sa nachádza aj v potoku, ktorý sa vlieva do Šíravy v blízkosti budúceho akvaparku.
„V blízkosti sú súkromné pozemky, plánuje sa aj výstavba pláží pri novovybudovanom akvaparku. V budúcnosti by bol pravdepodobne konflikt ešte väčší.
„Svojou stavebnou činnosťou, teda budovaním hatí, bobor spôsobuje vzdutie hladiny vodného toku, čím dochádza k podmáčaniu okolitých pozemkov a existuje potenciálne riziko poškodenia majetku nachádzajúceho sa v blízkosti toku.“
Hrádzu pri obore Karná zlikvidujú
Bobry si spravili hrádzu aj pri Poľovnom revíri Karná v okrese Sobrance. Ochranárka uviedla, že správca pozemku, ktorým sú Lesy SR, už požiadal o likvidáciu hrádze z dôvodu zníženia prietoku toku a možného vybreženia vody z koryta.
„Správca toku je podľa zákona povinný udržiavať tok a zabezpečiť jeho prietočnosť. Žiaľ, búranie hrádzí je v týchto lokalitách jedna z možností, ako druh z lokality presídliť. Je preukázateľné, že odstránením bobrej hate v týchto lokalitách stav a rozšírenie bobra nebude negatívne ovplyvnené. Odchyt a premiestnenie bobra v tomto prípade je nereálne, je to veľmi náročný spôsob riešenia,“ uviedla zoologička.
Zdôraznila, že napriek masívnemu výskytu bobra v regióne Zemplína, hromadnú likvidáciu hrádzí neplánujú.
„Nemôžeme vo všetkých lokalitách jeho výskytu, hlavne kde nehrozí od bobrích aktivít nebezpečenstvo, začať búrať hrádze, pretože aj tento živočích má nezastupiteľný význam pre fungovanie krajiny a preto vždy treba nájsť spôsob spolunažívania s človekom. Na druhej strane to, čo v intenzívne hospodársky využívanej krajine predstavuje škodu, môže v niektorých prípadoch prinášať i pozitívne efekty. Bobor je schopný pomerne účinne 'zrevitalizovať' predtým technicky nešetrne upravené úseky vodných tokov, vytvárať mokrade a zvyšovať tým pestrosť súčasnej krajiny,“ uzavrela zoologička.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
