Majitelia bývalého lesoparku Biela hora chcú s mestom dospieť k dohode, s ktorou by boli spokojní nielen vlastníci pozemkov, ale aj mesto a Michalovčania, ktorí les často využívajú na oddych, šport a prechádzky.
MICHALOVCE. Vlastníci 60 hektárov lesa Biela hora, ktorý sa nachádza v katastri mesta Michalovce, sa chcú dohodnúť s miestnou samosprávou na budúcom využití lokality tak, aby boli spokojné všetky strany.
Uviedol to jeden z majoritných vlastníkov lesa Peter Pekara.
Hoci bývalý lesopark je od roku 2010 hospodárskym lesom a prebieha v ňom ťažba, ktorá trápi viacerých Michalovčanov, Pekara vysvetlil, že majú záujem, aby časť lesa opäť slúžila ako lesopark.
Les nemohli užívať vyše 50 rokov
Pekara vysvetlil, že doteraz boli vykresľovaní vlastníci negatívne s úmyslom zničiť lesopark a na druhej strane mesto, ktoré sa im v tom snaží zabrániť.
Dodal, že na budúcnosti lesa mu záleží, pretože ho k nemu viaže aj silné rodinné puto. Pozemky pod Bielou horou kúpil ešte jeho dedo spolu so spoločníkom Jozefom Krčmárom v roku 1944 od grófa Antona Sztárayho.
Po znárodnení však o tento majetok prišli.
„Namiesto náhrady za znárodnený majetok sme sa dočkali len perzekúcie, nemohli sme ísť študovať na vysokú školu či zamestnať sa na úradoch,“ uviedol Pekara.
Dodal, že jeho dedo to ťažko znášal. „Túto traumu nosil v sebe celý život, no veril, že raz sa k svojmu lesu, ktorý mu štát ukradol a 50 rokov bez náhrady využíval, dostane.“
Rodina sa dostala k pozemkom až po zmene režimu po roku 1989.
Pekara spresnil, že od roku 1993 až do roku 2009 rokovali so zástupcami mesta o možnosti zachovania Bielej hory ako prímestského lesa osobitného určenia. Rokovania boli bezúspešné.
„Naivne sme sa domnievali, že na strane mestskej samosprávy je záujem o dohodu o určení výšky a spôsobe náhrady za obmedzenie uplatnenia vlastníckych práv,“ uviedol Pekara.
Zdôraznil, že nežiadali žiadnu náhradu za obdobie 50 rokov, keď les nemohli užívať, a prišli aj o peniaze na ročných prírastkoch drevnej hmoty.
Po tom, ako nedospeli k dohode, v roku 2009 došlo k preklasifikovaniu lesoparku na hospodársky les a začala sa v ňom ťažba.
Časť lesa by zabrala výstavba domov
Pekara odmieta, že v lese prebieha bezbrehý výrub stromov.
„Keďže k dohode s mestom nedošlo, v súlade so zákonom sa tak les stal od roku 2009 hospodárskym lesom. Obvinenia vlastníkov zo svojvoľného prístupu k ťažbe nie je pravdivé – ťažba v hospodárskom lese sa riadi prísnymi predpismi a množstvo vyťaženej hmoty kontroluje obvodný lesný úrad,“ uviedol Pekara.
Doplnil, že stále majú záujem na tom, aby sa časť lesa využívala ako lesopark.
Na približne jednej tretine pozemkov chcú však vytvoriť podmienky na výstavbu rodinných domov.
„Napriek neuskutočnenej dohode sme od roku 2010 pokračovali v rokovaniach s mestom o možnosti využitia časti pozemkov na nízkopodlažnú zástavbu 100 - 150 rodinných domov na približne tretine celkovej plochy územia,“ vysvetlil vlastník pozemku.
Výstavba by zabrala približne 20 hektárov lesa, zvyšných 40 hektárov by vlastníci darovali mestu za 1 euro na zriadenie lesoparku.
„Myslím si, že táto naša ponuka v hodnote niekoľko miliónov bola veľmi zaujímavá,“ uviedol Pekara.
Mestskí poslanci však zmenu územného plánu, ktorá by povoľovala výstavbu domov, neschválili.
Mesto má na dohode záujem
Primátor Viliam Zahorčák (Smer) uviedol, že mesto má záujem dospieť k dohode. Samospráve sa ale nepozdáva rozloha pozemkov, na ktorej by mohli stáť v budúcnosti rodinné domy.
„Vlastníci chcú značnú časť tohto lesa premeniť na iné účely, to znamená, aby tam nebol les osobitného určenia, ale aby tam vznikli pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu. My tvrdíme z pozície mesta, že ak by sa malo k tomu prikročiť, tak len za predpokladu, že to bude podstatne menšia časť, než ako to navrhujú oni. Čiže tu sa nezhodujeme, čo sa týka rozlohy,“ vysvetlil Zahorčák.
„My nie sme proti tomu, aby sa časť zmenila na individuálnu bytovú výstavbu, ale musela by to byť podstatne menšia časť. Chceme mať garancie, že zvyšok ostane lesom, ideálne lesoparkom,“ dodal primátor.
Pekara vysvetlil, že s mestom plánujú ďalej rokovať. Chcú osloviť aj obyvateľov mesta, vrátane poslancov, a požiadať ich o spoluprácu.
„Touto spoluprácou je vznik verejno-súkromného partnerstva za účelom vytvorenia trvalo udržateľného rozvoja lokality Biela hora, aby akékoľvek zásahy, technické alebo architektonické nemali negatívny vplyv ma životné prostredie,“ uzavrel spoluvlastník lesa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
