MICHALOVCE. V roku 2014 si mesto Michalovce pripomenie 770. výročie nateraz najstaršej známej písomnej zmienky o meste.
„Listina z roku 1244 je totiž relevantnými odborníkmi uznaná za najstaršiu hodnovernú správu o našom meste. Prvá písomná zmienka však neznamená, že Michalovce vznikli v danom roku – v tom čase už mali za sebou dlhý vývoj. Čo bolo pred rokom 1244, to predstavuje samostatnú tému. V danej súvislosti sa ale vynára logická otázka: Je možné, že sa nájde ešte staršia prvá písomná zmienka? Odpoveď na ňu nie je vôbec jednoduchá. Úplne sa to vylúčiť nedá, no domnievame sa, že v dnešnej dobe je to málo pravdepodobné. Prekvapenie nám môžu pripraviť zrejme už len vatikánske archívy,“ vysvetlil historik Zemplínskeho múzea a kronikár mesta Michalovce Martin Molnár.
Farský kostol oslávi 700. výročie
V roku 2014 si okrúhle 700. výročie prvej písomnej zmienky pripomenie aj michalovský rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie. V listine z roku 1314 je doložené, že farský kostol v Michalovciach bol zasvätený Panne Márii.
„Tento gotický chrám samozrejme vybudovali ešte pred týmto rokom. Dnešný vzhľad kostola je pritom výsledkom najmä barokovej prestavby (18. storočie) i neskorších úprav,“ objasnil historik.
Michalovce sa od stredoveku vyvíjali ako mestečko. Až reforma z roku 1871 im priznala štatút „malej“, neskôr „veľkej obce“. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa Michalovčania usilovali o priznanie štatútu mesta.
„Ich snaha zaznamenala úspech až v období existencie vojnovej Slovenskej republiky – štatút mesta bol Michalovciam priznaný na zasadnutí slovenskej vlády dňa 14. júna 1944. V roku 2014 tak uplynie presne 70 rokov od času, keď sa Michalovce mohli opäť pýšiť štatútom mesta,“ vysvetlil Molnár.
Uplynie 70 rokov od oslobodenia Michaloviec
Historik dodal, že 26. novembra 1944 Michalovce oslobodili, bez pouličných bojov, vojská postupujúceho 4. ukrajinského frontu Červenej armády.
„Na budúci rok si teda pripomenieme 70. výročie tejto udalosti. Spomínané obdobie nám dodnes pripomína i pamätník na Bielej hore. V novembri 1944 tu totiž hlavne príslušníci Komanda ZbV 27 (samostatný pohotovostný oddiel nemeckých bezpečnostných zložiek) v rámci boja proti partizánom zastrelili 12 partizánov zo skupiny Kriváň. Išlo o slovenských vojakov, ktorí prešli k partizánom a 13 civilistov. Neskôr, v roku 1945, sa v týchto miestach našli dva masové hroby, no do dnešných dní nie je jasné, či Biela hora vydala všetky svoje obete,“ uviedol historik Martin Molnár.
Autor: mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
