Návštevníci Zemplínskeho múzea v Michalovciach si môžu na vlastnej koži vyskúšať, ako pred stáročiami žili Slovania. V múzeu postavili repliku slovanskej polozemnice, ktorá bola typickým príbytkom Slovanov.
MICHALOVCE. V areáli Zemplínskeho múzea dokončili pred pár dňami repliku slovanskej polozemnice, ktorá prináša reálny pohľad na život našich predkov. Milovníci histórie môžu vidieť a precítiť, v akých podmienkach skutočne žili Slovania.
Skromný príbytok je hĺbený 80 centimetrov do zeme. Základnú konštrukciu tvoria drevené koly a strecha z tŕstia.
Riaditeľ múzea Maroš Demko vysvetlil, že pre návštevníkov pripravia rôzne aktivity a podujatia, na ktorých budú prezentovať spôsob života Slovanov.
Slovania žili skromne
Pri pohľade na slovanskú polozemnicu mnohých laikov napadne, ako v nej ľudia vôbec dokázali prežiť.
„Treba si uvedomiť, že Slovania netrávili v týchto obydliach väčšinu dňa tak, ako my dnes v domoch. Oni sa potrebovali postarať o svoju obživu, takže väčšinou trávili čas na poli, pri love alebo si vyrábali nástroje, hľadali, obchodovali, venovali sa poľnohospodárskym prácam. Takže obydlie im slúžilo len na to, aby sa ukryli pred nepriazňou počasia, aby mali kde prespať a prečkať zimu. Tým, že bolo malé, sa teplo lepšie udržalo. Niekedy v takýchto obydliach bývala aj pec vybudovaná z hliny,“ vysvetlil Demko.
„Tým, že polozemnica bola zapustená do zeme, mala lepšie tepelnoizolačné vlastnosti,“ dodal.
Riaditeľ múzea spresnil, že do 10. storočia to bol klasický model obydlia Slovanov. Malý príbytok súvisel aj s výškou Slovanov, ktorí boli nižšieho vzrastu. Dospelý muž meral okolo 160 centimetrov.
Finančné náklady na výstavbu slovanskej polozemnice vrátane materiálu a práce dosiahli necelých 2-tisíc eur.
Konštrukciu tvoria drevené koly. Okolo vyhĺbenej časti sú osadené kusy dreva potreté hlinou. Ľahšie brvná použili na stavbu strechy.
„Tú potom robili zo žitnej slamy, alebo nejakej trstiny. My sme použili trstinu,“ povedal Demko.
Slovanské nálezy sa našli v Michalovciach aj v okolí kaštieľa a parku. Zopár nálezov sa našlo i v lokalite Hrádok.
Príbytok využijú počas celého roka
Riaditeľ múzea objasnil, že realizácia podobných projektov umožňuje návštevníkom lepšie vnímať historické fakty a súvislosti.
„V poslednom čase sa k názorným ukážkam prikláňajú viaceré múzeá. Keď je to interaktívne, ľudia si lepšie dokážu predstaviť, ako Slovania skutočne žili a dokázali prežiť. Počas sezóny budeme príbytok využívať na rôzne aktivity a podujatia. Zo zbierkového fondu budú vytvorené repliky nádob a hrncov, ktoré Slovania používali, ale aj drevené nádoby a nástroje. Posnažíme sa pripraviť tvorivé aktivity pre deti, aby si napríklad s našou pomocou vytvorili jednoduchú slovanskú košeľu z konopného plátna,“ vysvetlil Demko.
Zopár pekných zbierkových predmetov z čias Slovanov ukrýva aj archeologická expozícia múzea. „Aj tu si vlastne môžu návštevníci dokresliť obraz tej doby.“
Stredovek v múzeu
Zemplínske múzeum pripravuje s Rímskokatolíckou farnosťou Narodenia Panny Márie v Michalovciach podujatie s názvom Stredovek v múzeu. Uskutoční sa 26. októbra.
Program sa začne o 13.00 hod. v rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie stredovekou latinskou bohoslužbou. Po stredovekej omši sa návštevníci presunú do múzea, kde budú mať možnosť pozrieť si stredoveké remeslá.
Základná umelecká škola Michalovce spestrí podujatie stredovekou hudbou.
V historickej expozícii múzea si návštevníci budú môcť vyskúšať aj interaktívne prvky, ako je skladačka z erbu, interaktívna magnetická tabuľa a ďalšie. Pre deti bude pripravená tvorivá dielňa.
Zamestnanci múzea pripravili pre návštevníkov aj ochutnávku stredovekej kuchyne.
Riaditeľ múzea. „Chceli by sme prezentovať spôsob života Slovanov,“ uviedol Maroš Demko.
Foto: Milan Potocký
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
