V Zemplínskom múzeu uvidíte, ako žili starí Slovania

MICHALOVCE. Národopisnú a archeologickú expozíciu Zemplínskeho múzea (ZM) v Michalovciach doplní o niekoľko dní jedna novinka. Pôjde o objekt starobylej polozemnice, ktoré si v časoch raného stredoveku budovali na našom území starí Slovania.

"V regióne Michaloviec sa našlo zopár slovanských sídliskových objektov napríklad v lokalite Hrádok či Hnojné. Neboli síce presne také, aký momentálne budujeme v areáli múzea, ale tento typ polozemnice bol veľmi často používaný. Mal dobré tepelno-izolačné vlastnosti, v zime v ňom vedela prežiť celá rodina," uviedol riaditeľ ZM Maroš Demko.

Drevený objekt bol zapustený do zeme

V drevenom objekte zapustenom 40 až 80 centimetrov do zeme bolo možné udržať počas zimných dní priemernú teplotu na úrovni 12 stupňov Celzia, naopak, v lete to bolo príjemné chladné miesto.

"V polozemnici sa väčšinou iba prespávalo, takéto stavby z raného stredoveku neboli trvalými obydliami, boli obývané iba niekoľko sezón," informoval Štefan Olšav, mladý študent archeológie, ktorý sa v týchto dňoch v areáli múzea podieľa na výstavbe spomínaného slovanského domu pôvodnými technikami.

"Pracujeme s tesárskymi spojmi, využívame prírodné materiály - vŕbové prútie, rákosie, tvrdé dubové drevo, ktoré je najvhodnejšie na stavbu takýchto objektov. Drevo a prútie sme potreli mazanicou, akoby dávnou stredovekou omietkou, ktorá sa kedysi vyrábala z ílovitej pôdy, pliev, slamy, sena a vody," vysvetlil mladý študent.

Múzeum realizuje výstavbu objektu z prostriedkov programu Košického samosprávneho kraja (KSK) s názvom Terra Incognita.

Polozemnica bude po dokončení vybavená replikami slovanskej keramiky a ľanovým plátnom, ktoré v minulosti slúžilo na výrobu odevov.

Projekt zahŕňa aj realizáciu tvorivých dielní pre návštevníkov múzea, prostredníctvom ktorých sa v krátkom čase zoznámia s kultúrou a spôsobom života starých Slovanov, ako aj ich niekdajšími pracovnými postupmi.